Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel III.

16. listopadu 2014 v 23:32 |  Odpoveď nájdeš jedine v srdci
Tak zdravím. Mám tu ten diel Odpovede. Zas nič extra, len reakcia Lukeho matky na jeho hlúposť a Norio si potrebuje vyjasniť to čo sa stalo. Ešte to potrvá kým sa rozbehne príbeh a vôbec ja, tak to vydržte prosím. :)

Prajem príjemné čítanie!


,,Čože si komu sľúbil?!" Zazrela po mne matka z gauča. Áno, akurát som jej povedal o tej... maličkosti.
,,No tak, predseda potrebuje pomôcť, nemohol som to odmietnuť!" Snažil som sa brániť, ale hádať sa so ženou, to si môžem rovno kričať do vetra.
,,To vieš, že si mohol! Mohol si povedať, že na to nemáš čas a že ti to ja nedovolím! Taká kravina, veď už nie si malý, Luka!" Pod jej krikom som sa pomaly zmenšoval. Viem, že som spravil hlúposť. Starať sa mesiac o chlapca, ktorého ledva poznám. Len som s ním raz za čas kecal, nebavili sme sa nijak zvlášť...
,,Ale...Už som to prijal. Je to len na mesiac a budem za tebou chodiť. Proste naňho budem dozerať a potom sa vrátim. Nič viac nič menej..."
,,Si idiot po otcovi." Povzdychla si a prešla si prstami po spánkoch.
,,Čaj?"
,,Čierny, ty budiž k ničomu." Zavrčala.
,,Rovnako ako tvoje srdce..." Zamrmlal som si cestou do kuchyne.
,,Ja som to počula!" Po chrbte mi prešli zimomriavky a pridal som do kroku.
Z jednej z mnohých skriniek nad linkou som vybral čaj, dal variť vodu a vytiahol aj cukor, ktorý som dal do malej mištičky s lyžičkou. Keď voda dovrela, zalial som čaj, všetko naskladal na tácku aj s nejakými polomáčanými keksíkmi a zaniesol to mamine do obývačky na malý stolík. Musím si to u nej nejako vyžehliť. Dostávam od nej vreckové a celkovo ma živí, bolo by to zlé, keby ju to zrazu prestalo baviť a viem, že je toho schopná. Kyslo som sa usmial.
,,Dobre. Kedyže to máš ísť k ním?" Odpila z čaju a natiahla sa aj po keksíku.
,,Za tri dni..." Potichu som sa posadil do kresla.
,,Dobre... Dám ti dostatok peňazí, aby ste mali za ten mesiac z čoho vyžiť. Zbal si všetko, čo budeš potrebovať a nezameškávaj školu, ak to nebude nutné. Otec sa vráti až za päť dní, oznámim mu to ja. No chcem..." Zabodla do mňa pohľad. ,,...aby si sa tu ukázal každí týždeň aspoň raz." Pousmial som sa. Aspoň, že mi to dovolila a nerobila ďalšie scény. Aj keď, samému sa mi nechce.
---
Prehodil som si tašku cez plece a vydal sa po dlhej chodbe do menšej haly, kde trénujeme taekwondo. Je to vlastne niečo ako naša menšia telocvičňa, máme aj väčšiu, ale tam sú teraz volleybalisti. Táto miestnosť je na jednej stene celá ovešaná veľkými zrkadlami aj s tiahlym zábradlím. Mávajú tu aj tanečnú. Nám tá miestnosť vyhovuje. Má tiež vlastné šatne aj sprchy, podlaha sa dá dobre vystlať žinienkovou matracov, nie je nás nijak veľa, takže priestor je tak akurát, nikto sa nesťažuje.
,,Že si sa ukázal, Luka!" Zasmial sa najstarší žiak z nášho taekwonda, krátko-vlasý brunet, ktorého voláme Eso. Nie, že by bol nejak zvlášť talentovaný, proste mu tá prezývka prischla a sám neviem ako.
,,Nebol som iba štyrikrát." Ohradil som sa a začal vyberať veci z športovej tašky na lavičku. Hrdo som za zahľadel na svoj zelený pás s tenším modrým pásikom. Len nedávno som povíšil na 5. kup, čo je vlastne šiesta učňovská úroveň z desiatich.
,,Iba? Len aby si o ten modrý pásik na tom zelenom neprišiel." Zasmial sa mi tesne pri uchu, ako mi pozeral cez rameno na pás. Otočím sa čelom k nemu, už je v doboku. Pohľadnom skĺznem k jeho modrému pásu, ktorý mu celkom závidím.
,,No tak, netráp ho. V poslednej dobe sa veľmi snažil, zaslúžil si odpočinok." Pridal sa ďalší člen, Yuu, ktorý bol na rozdiel od Esa štíhlejší v tom zmysle, že nemal také výrazné svaly a mohutnú postavu, ale bol zato celkom vysoký. Dlhé hnedé vlasy si zopína na tréningy sponkami. Zo začiatku sme si na to nemohli zvyknúť, vídali sme jeho tvár veľmi ojedinele. Dokonca sme si mysleli, že je emák, ale vlastne to je celkom v pohode a milý chlapík.
,,Kde sú ostatní?" Spýtam sa popri prezliekaní, keď si všimnem, že vlastne okrem nás tu nikto nie je.
,,Už sú v hale. Rozhodli sa ísť ponaťahovať. Okrem toho dneska bolo treba, aby sa rozprestrela žinienka." Odpovedal mi Eso a podal mi pás, ktorý som s vďaka zobral do ruky a previazal svoju doboku.
,,No konečne hotovo, poďme." Otočil sa ku dverám a ja s Yuuom sme sa vydali za ním. Zarazil som sa.
,,Je tu Maru?" Spýtal som sa s miernymi obavami.
,,Nie je. Odišiel na nejakú súťaž, začína byť turnajové obdobie. Čo mi pripomína, že sa blíži aj ten náš turnaj, ale ten je našťastie v našom meste. Inak, vy ste sa s Maruom pohádali? Či prečo sa vyhýbate jeden druhému?" Jeden druhému, čo? Takže to je vzájomné, teda aspoň to vyhýbanie, keď už nič iné.
,,Na niečom sme sa nezhodli. To prejde." Hádam...
,,Tak poďme."
---
Tréning, klasika. Len sme sa zdokonaľovali v terajších schopnostiach. Tréner nás nechce nič nové učiť, aby nás pred turnajom nemiatol inou technikou. Že teraz musíme len rozvíjať čo sme sa naučili. Čiže nič strašné. Sem tam mi vynadal, ale to je proste náš tréner. Nikdy sa mu nič nepáči. O to viac si cením nový pás, myslel som si, že mi zostane iba ten zelený.
,,Dobre chlapci, končíme!" Oznámil tréner, všetci sme zdvorilo ukončili tréning a vrátili sa do šatne. A tu nastáva ďalší problém... Teraz keď to o sebe viem, tak to vnímam celkom inak a omnoho silnejšie. Mužské telo.
,,Ideš si dať sprchu?" Spýta sa ma vysmiaty blondýn, ktorý má len uterák okolo pásu a ja rýchlo zavrtím hlavou.
,,Myslím, že to vynechám. Ponáhľam sa." Nervózne sa usmejem.
,,To áno, už ťa vonku čaká Norio." Zahučí niekto odo dvier a ja naňho prekvapene pozriem.
,,Vážne? Nečaká na niekoho iného?" Skúšam.
,,A na koho asi?" Zasmeje sa Eso. Zamyslím sa. Asi sa nepriatelí s nikým iným z klubu. Ale so mnou sa nebaví, odkedy...
Rýchlo sa prezlečiem, že iba počúvam od starších spolužiakov, že mám byť k výstroji opatrnejší, ale nestihnem im ani odpovedať, lebo to už rozrážam dvere a šokovane hľadím na Noria. Vážne tu je.
,,Trvalo ti to." Zamračí sa na mňa, ale stále je cítiť nervozitu z jeho hlasu.
,,To skôr tebe." Zasmial som sa.
,,No dovoľ!" Hrane sa urazil.
,,Ale je pravda, že sa nedokážem dlho hnevať, ani urážať." Pousmeje sa a ja s ním.

,,Neteš sa, budeš mi musieť všetko dopodrobna vysvetliť. Nemysli si, že je hneď všetko v poriadku." Ajaj.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saki~ Saki~ | 6. prosince 2014 v 19:46 | Reagovat

ďalsi diel prosím, super poviedka, pridavaj viac :3 ~

2 Lin Lin | Web | 8. prosince 2014 v 17:21 | Reagovat

[1]: Ďakujeeem! :) budem sa snažiť a makať na tom :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama