Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel 14.

15. září 2014 v 12:41 |  Druhá šanca
Zdrávím, konečne môžem pridať nový diel! Chcel som ho pridať skorej, ale boli tu menšie problémy ohľadom pridávania článkov, ale už si to blog dal do poriadku. (Teda dúfam) Takže, k tomuto dielu...sa nemám moc ako vyjadriť, jedine, že bude zvláštny tým, že bude iba z pohľadu Lin-kuna. Fanúšikovia tsundere kocúrika Midoriho, ospravedlňujem sa. ^^
Warning: Tento diel je bez beti, takže je dosť pravdepodobné, že vám budú oči krvácať od skvelej gramatiky.
Prajem príjemné čítanie!



Lin
To je snáď prvýkrát čo mám plnú hlavu niekoho iného ako Midoriho. Souji Narukawa. Snažil som sa, aby si Midori ničoho nevšimol, celkom sa mi darilo. Síce som bol niekedy nesústredený a Midori sa pýtal čo sa so mnou deje, ale vždy som to uhral do outu.
Pár dní som sa od Midoriho nehol ani na krok, aby sa po tej udalosti v zoo ukľudnil. Aby na to pomaly zabudol, aj keď to je asi nemožné. Chodil som s ním všade, skoro aj na záchod, aby sa mi tam nebodaj neutopil. Mal ma už plné zuby, bolo to dosť dobre vidno. No cez hnev na mňa aspoň nemyslel na minulosť. Sem tam mal na tvári výraz smútku a zúfalstva. Myslel si, že to nevidím, ale ja som veľmi dobre vedel, že sa toho len tak nezbaví. A čím viac som sa musel dívať na tú jeho smútkom stiahnutú tváričku a roztrasené telíčko, tým viac som túžil pomstiť ho. Proti jeho rodičom pôjdem len ťažko, ale tomu hajzlovi to neprejde. To si môže byť istý.
"Lin, zas sa tváriš divne." Prehovorili ústočká, ktoré boli len kúsok odo mňa. Nie, nešiel ma pobozkať, aj keď, ja by som bol rád. Midori ešte stále spáva so mnou na mojej posteli. Keď býva sám tak ho premáhajú myšlienky a máva z toho nočné mori. Síce mu to bolo proti srsti, ale zvykol si. Zvykli sme si obaja. Niekedy sa zvykol so mnou hádať a naťahovať, že nechce spať vedľa takého úchyláka ako som ja, ale vždy to nakoniec dopadlo tak, že sme ležali vedľa seba na malej posteli. Aj ja som si musel zvykať. Predsa len, osoba, po ktorej túžite stále viac s vami na posteli, celú noc. Niekedy mám pocit, že sa už neudržím, ale zatiaľ to zvládam.
"To sa ti asi len zdá, len som premýšľal čo spravím na raňajky a či netreba ísť ráno niečo nakúpiť." Usmial som sa a rukou mu prečesal jeho havranie vlasy.
"Mračil si sa." Privrel zvedavo oči.
"Asi hej, vždy sa mračím, keď premýšľam." Viem, že mi neveril, ale aspoň už ma nezasypával otázkami.
"Asi pôjdem tak za hodinku von." Už bola vonku pekná tma, mohlo byť vyše deväť hodín. Chcel som sa dneska zastaviť v bare za Naotom, spýtať sa na Soujiho. Bola malá pravdepodobnosť, že tam bude, tak som dal Aya-chanovi vedieť, že prídem nech to tam rozkríknu. Asi to bol nejaký fanúšik, tak ak sa to dopočul, tak príde. Pri najhoršom sa spýtam Anjelika Ayi, veď barmani vedia predsa všetko.
"...Ideš na lov?" Zaxichtil sa a kúsok poodtiahol. Tá otázka ma vyviedla z miery.
"Nie, prečo by som mal?" Zažmurkal som na neho nechápavo a posunul som sa k nemu.
"Tak kam ideš?"
"Do baru." Znova sa zaxichtil.
"Takže ideš na lov, ty chlípnik."
To, že idem iba pozrieť starých známych mi neuveril a stále si stál za svojim, že niekomu idem prevetrať nohavice. S povzdychom som sa proste pozbieral a šiel. Midori sa na mňa ani nepozrel, zrejme sa mu moc nepáčilo, ako som sa v minulosti choval. Pochopiteľne. Komu by to pripadalo sympatické? Veď na prvý pohľad by ma každý otituloval názvom -kurva-. Vzal som prvý bus čo mieril do mesta, mal som šťastie, tento stojí neďaleko baru, takže v tej zime nemusím dlho pobehovať.
Ako som sa blížil k baru, cítil som pocit deja vu. Ľudia čo vyšli von z baru na čerstvý vzduch alebo si pofajčiť...cigarety myslím samozrejme...mi šli z cesty a niečo si navzájom šepkali alebo sa zachychotali. Ešte stále som nestratil svoje meno ako pozerám. Koniec koncov, živá legenda...kedysi som na to meno bol neskutočne hrdý. Robil som tým dojem na kohokoľvek z baru. Ale teraz mi je na nič. Midori sa na také veci nepozerá, zrejme sa ani nechce. Legenda v šukaní, no vážne úžasné.
Vošiel som dnu, bez povšimnutia, možno pár ľudí si ma všimlo, ale ja som len došiel do zadného rohu barového pultu, k môjmu miestu, na ktorom už len zo slušnosti nikto nesedel. To však bolo v minulosti, teraz tam sedel nejaký mladík a osamote popíjal drink.
"Hej, mal by si ísť radšej inde." Drcol mu do ramena iný chlap, ktorý k nemu pribehol a jeho pohľad behal medzi ním a mnou.
"Čo? Prečo?" Začudoval sa a pozrel do tváre muža.
"Tu sedáva Lin." Ukázal na mňa pohodením hlavy. Ja som len podvihol obočie a celé to zvedavo sledoval.
"A teraz tu sedím ja." Zamračil sa, ale nie tým takým naštvaným štýlom. Skôr, že sa diví ešte viac.
"Ale on je tu vážený člen, VIP a legenda. Poď, díva sa na nás!" Zaťahal ho za ruku a mladý muž, ktorý sedel na mojom mieste na mňa uprel pohľad a jeho vrásky od mračenia zázračne zmizli. Iba sa na mňa pozeral, navzájom sme sa prepaľovali pohľadom. Som tvor, ktorý je zvedavý od prírody, chcem vedieť čo bude robiť ďalej. Je tu asi nový, keďže o mne nepočul. Inak by sa z tej stoličky hneď sunul preč len čoby započul moje meno.
"Prepáčte, ja...už idem preč." Pobavene som sa usmial, takže som sa mu očividne zapáčil.
"V poriadku, len seď. Nebude ti vadiť, keď na oplátku obsadím stoličku vedľa teba?" Rovno som mu začal tykať, aj keď vypadá, že je o pár rokov starší. Vyjavene sa na mňa pozrel a nemo prikývol. Jeho kamarát tiež chvíľu zarazene stál, ale potom mu uznale poťapkal po pleci a povedal mu, nech si to užije. Skôr ako sa ho stihol spýtať, ako to myslel, odišiel do zhluku tancujúcich ľudí.
"Neboj sa ma, zlý chlapec som iba v posteli." Naklonil som sa k nemu a žmurkol naňho. Tvár mu očervenela a zmätene začal zo seba nezrozumiteľne koktať slová.
"Iba sranda." Zasmial som sa a chlapsky udrel do chrbta.
"Aya, Anjelik!" Zamával som na barmana, ktorý sa poobzeral, kto ho volá, aj keď mu to bolo asi jasné, a keď ma našiel, tak ku mne radostne dobehol.
"Lin! Tak si mi chýbal!" Objal ma cez pult.
"Nebolo to zas až tak dlho." Zasmial som sa a pohladil ho po tvári.
"Bolo!" Našpulil pery.
"A prestaň ma znova podvedome zvádzať! Kto mi postráži barový pult, keď sa na teba vrhnem!" Zachychotal sa, tak ako to vie len on a obzrel si mladíka čo sedí vedľa mňa. Všimol si, že sedí na mojom mieste, tak sa na mňa otočil s otázkou v očiach.
"Priprav nám niečo dobré, Aya-chan. Mne a môjmu priateľovi." Pokývol som k miestu vedľa a pousmial sa, keď mladík spozornel a rýchlo ku mne obrátil tvár.
"Drink pre vás dvoch? Takže všetko pri starom, Lin?" Uškrnul sa, podvihol obočie a dal sa do prípravy nejakých drinkov.
"Kto vie..." Frajersky som mykol plecom, ale ja som odpoveď vedel veľmi dobre. Pre mňa už iba Midori, nikto iný.
"Tak tu to máte páni, toto je na nás." Podal nám vysoké poháre, ktoré mali v sebe hnedú tekutinu, ktorá sa striedala s bielou. Tento som ešte nemal.
"Nový drink?" Usmial som sa a obzeral si, čo mám v rukách.
"Taký môj nový pokus. Je to zmes likérov, takže neobsahuje veľa alkoholu. Môžeš si kľudne dať aj ty, Lin." Na poznámku, že si to môžem dať aj ja, sa na mňa znova nechápavo obzrelo, to zlatíčko vedľa mňa. Musí sa cítiť naozaj nepohodlne a mimo, vypadá to, že tento krát mi zas pridali na veku. Teraz je to možno výhoda, ale za pár rokov si asi poplačem, keď ma nejaké decko pustí si sadnúť v mhd-čke.
"Je to dobré!" Zajasal zajačik a tak som ochutnal aj ja. Zmes čokolády, kokosu, trpkého alkoholu...ale je tam ešte niečo. Neviem to pomenovať, ale je to naozaj dobré. Skvele to ladí a dráždi to tvoje zmysli.
"To som rád!" Zachychotal sa Aya uprel mrkol na mňa, ako zareagujem. Ja som drink položil na pult. Postavil sa a dal Ayovi pusu na tvár.
"Chutí výborne. Rovno ho zaraď do ponuky! Ani sa nepýtaj strýčka, na toto stačí aj môj súhlas!" Mlel som nadšene ďalej. Toto sa oficiálne stal môj obľúbený nápoj.
"Keď to povieš takto." Usmial sa od ucha k uchu.
"Ale teraz to vyklop, prečo si prišiel?" Jeho úsmev sa zmenil na ten taký, ktorý vidíte veľmi neradi. Desivo vševediaci.
"Sám si to povedal, prišiel som...loviť." Olizol som si hornú peru a obmotal ruku okolo známo-neznámeho vedľa mňa. On iba zahanbene sklopil pohľad, no nijak sa nebránil. Na niekoho takého, by som za normálnych okolností mal hneď chuť a ťahal ho do hotela, ale takto to nepôjde. Môže byť neviem ako veľmi zlatý, ale na niekoho nikdy nebude mať. Okrem toho, teraz som si sem neprišiel zašpásovať.
"A teraz pravdu, tento tvoj kamarát je rozkošný a tvoj typ, ale nemyslím si, že by si čierneho kocúrika vymenil. Minimálne nie tak rýchlo." Oprel o pult svoje lakte, aby si mohol podoprieť tvár. Mal ma prečítaného. Zajda zamračene zamrkal a kukol sa na mňa pohľadom typu: "To bolo od teba hnusné.", ale keď som ho pohladil po tvári a zvodne sa naňho pozrel, div mi nespadol do náruče a nezačal priasť. Tento bude na chvíľku určite mimo, to som si istý.
"Prekukol si ma, ako vždy." Hrane som si povzdychol a rozhodil rukami.
"Ale teraz vážne, chcel som sa ťa spýtať, či tu dneska nie je Naoto." Dúfam, že vie koho myslím. Ale je pravdepodobné, že ho bude poznať. Ak sa nemýlim, tak je to týpek, ktorý je strašne prachatý a v tomto bare utráca vo veľkom.
"Hmmm...Naoto...myslím, že sa tu dneska neukázal, prečo?" Jeho podmračený výraz znamenal, že nechápe, načo ho zháňam.
"Chcel som od neho niečo zistiť." Nabehla mi husia koža, pretože viem veľmi dobre, o kom idem zháňať informácie. Komu sa idem pomstiť.
"Tak sa skús spýtať mňa, možno..."
"Souji Narukawa." Zarazil som ho vyslovením mena.
"Chápem." Pousmial sa a hneď nato sa zamyslel.
"Je tu nový a celkom populárny, lebo je fešák. Pripadá mi celkom bojazlivý, aj keď sa tvári drsne. Vždy sa drží pri Naotovi, alebo niekoho z ich skupinky. S niekým sem tam nezáväzne flirtuje, ale málo kedy sa to zvrtne. Dáva si veľký pozor a je neustále pod stresom. Bohužiaľ o ňom neviem žiadne osobné informácie, ale máme tu kontakt na Naota, keďže tu často niečo organizuje." Nadšene na mňa mrkol a zabehol do zadných priestorov pre personál. Mám to ale šťastie, že mám také dobré kontakty! Kým sa vrátil tak som si ďalej vychutnával nový drink a kecal s tým prítulným chlapíkom vedľa mňa.
"Tu to máš!" Podal mi papierik s číslom, ktorý som si hneď strčil do vrecka.
"Vďaka Anielik, máš to u mňa." Zašvitoril som.
"Už pôjdem, ale znova sa zastavím." Hodil som do seba zbytok obsahu poháru a postavil sa.
"U-Už ideš?" Pozreli sa na mňa smutné oči.
"Musím ísť, nechal som doma osamelé mačiatko. Musím mu venovať pozornosť, aby sa zabývalo a nemalo stres." Pousmial som sa a myslel pri tom na Midoriho a na to, aké to bude krásne, keď konečne budem doma v postieľke s ním v náručí.
"Aya ti o mne rád porozpráva, drby, to je jeho!" Zasmial som sa a barman po mne švihol utierkou.
"Už sa prac! Pozdravuj kocúrika!" Zasmial sa a už sa pustil do nechápavého chlapca a vylievať mu všetky historky, ktoré kolujú po bare do dnes.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Saki~ Saki~ | 27. září 2014 v 16:14 | Reagovat

*____________________* PROSIM DLASIU CAST CO NAJRYCHLEJSIE JE TO DOKONALE <3

2 Lin Lin | 28. září 2014 v 1:06 | Reagovat

[1]: Naozaj ďakujem :) teraz chystám iný diel, ale hneď po ňom zas pridám Druhú šancu :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama