Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel II.

14. července 2014 v 0:25 |  Odpoveď nájdeš jedine v srdci
Ahojte všetci, kto tu ešte občas zavíta. Mám tu ďalší diel novej poviedky, ktorá sa píše celkom ľahko, ale aj tak bude viac zložitá ako vypadá. Tak som si teraz všimol, prvé diely tejto poviedky budú zrejme kratšie...kým sa to teda rozbehne. Nejak mi to viac sedí podelené takto, než aby som to splácal celé dokopy. Snáď sa vám tento dieľ zapáči. Opíše nám výzor hlavnej postavy, Luku a objaví sa tam nová postava, ktorá hlavnému hrdinovi otočí život hore nohami, ani nevie ako. :)
Prajem príjemné čítanie!


Od toho dňa, sa so mnou nebavil ani Norio. Bol to hlúpy a zbrklý nápad, z fleku mu dať pusu aby som si niečo dokázal, ale ja som bol vždy taký. No, iba pokiaľ hovorím o mojej dutej hlave, teplý zas tak dlho nie som. Ale človek si zvykne všimnúť, že pozoruje viac svoje pohlavie, ako to opačné. Ja som to vtedy bral iba za obdiv, aj keď, niektorým kamarátom sem tam prišlo divné, keď som povedal: "Ten chalan má dobrý zadok!" Najskôr vyzerali prekvapene, ale potom si to prebrali ako vtip a zasmiali sa. Vtedy som si to neuvedomoval, aj keď to bolo zrejmé. Na to, že kopem za iný tým som prišiel až vtedy, keď som začal niečo cítiť k Maruovi. To už som vedel, že to nie sú obyčajné sympatie, alebo kamarátske "mať rád". Ale prečo som sa mu musel vyznať? Aká je asi pravdepodobnosť, že city prijme? Mizivá, oproti tomu, že ťa pošle s úsmevom do prdele. Mal by som to s Maruom vzdať, ten ma tak ignoruje, že už určite aj zabudol na niekoho ako ja.
"Luka? Predseda ťa volá do miestnosti školskej rady." Zakričala na mňa spolužiačka. Mimochodom, spomínal som, že som medzi nežným pohlavným celkom obľúbený? Viem, že škaredý nie som, ale ani ničím krásny. Tmavé vlasy, dalo by sa povedať že čierne, ale v lete vedia byť prekvapivo hnedé, všetci si myslia, že si vlasy furt farbím. No aj napriek tomuto kúzlu, sú tie farby obyčajné a nezaujímavé. Také všedné a nudné. Oči mám miešané, rovnako ako moje vlasy, až na to, že sú sivo-hnedé. Gény mojich rodičov sa proste v ničom nezhodli a tak vymysleli tento šialený kompromis, alias mňa. Keď sa na seba pozerám do zrkadla, pripadám si obyčajný, ale dievčatám to tak asi nepríde, teraz mi je to však v podstate fuk.
"Tu je Luka!" Zaklopal som na bledé drevené dvere, ktoré boli inšie, než ostatné na našej škole.
"Prosím, vstúp." Odvetil tichší hlas spoza dverí a tak som poslúchol. V tejto miestnosti som nebol veľakrát, ale aj tak je prekvapujúce, ako na mňa vie spraviť dojem. Modré steny, kombinované s bielo-sivým nábytkom, všetko elegantné, usporiadané, skoro až profesionálne. Vedel by som si takto predstaviť ideálnu kanceláriu.
"Potrebujete niečo, predseda?" Oslovil som zdvorilo chlapca, o kus staršieho ako ja, ktorý sedel za bielim pracovným stolom v sivej, koženej, kancelárskej stoličke. Jeho telo vypadá mohutne, predsa len, reprezentuje našu školu v mnohých športoch. Špinavý blond s hnedými svetlými očami, aká to krásna kombinácia. Teraz, keď tak môžem uvažovať, tak predseda je vlastne kus sexy chlapa. Navyše je inteligentný, spravodlivý, vľúdny. Niet divu, že ho volilo drtivých 85% žiakov. Učitelia boli tiež nadšení. A ja som vlastne tiež rád, ale aj keď je vážne úžasný, nie je môj typ. Myslím, že skôr ako byť ochraňovaný chcem ochraňovať, a to tento chlap nepotrebuje.
"Chcel som ťa požiadať o jednu láskavosť, Luka." Pretrel si koreň nosu, vypadá to, že ho niečo trápi. Problémy so správaním žiakov? Alebo som niečo spravil ja? Niečo so školskými klubmi? Má toho toľko na starosti. Človek sa v tom nevyzná.
"Niečo s taekwondo klubom?" Napadlo mi. Prihlásil som sa tam, ale v poslednej dobe som na moc hodinách nebol, vyhýbal som sa miestam, kde je Maru, aby som sa nemusel dívať na to, ako sa mi otáča chrbtom.
"Takmer, ale s klubom to nemá nič spoločné. Poznáš Hikaru, že? Môjho mladšieho brata." Prikývol som, samozrejme, že ho poznám. Vždy, keď Maru nemohol ísť na taekwondo, tak som sa tam bavil s ním, je vlastne veľmi milý a zlatý. Nikto nevedel pochopiť, prečo sa niekto taký nežný dal na bojové umenie. Potom vysvitlo, že ho tam prihlásil jeho brat, predseda Arata, kvôli tomu, že ho že vraj obťažovali na jeho bývalej škole.
"Chytila ho veľmi škaredá angína."
"Tak to je mi ľúto...?" Nejak mi nedochádzalo, akú to má spojitosť so mnou.
"Žijeme tu spolu s Hikaruom v byte, ktorý nám kúpili rodičia. Naša rodina býva v inom meste. Teraz však budem musieť odísť kvôli národnej súťaži, keďže náš tým postúpil. Nemôžem ho nechať samého. Žiaci z taekwondo klubu mi povedali, že ste zrejme celkom dobrí priatelia a viem o tebe, že si naozaj slušný a dobrý chlap. Chcel som ťa požiadať, či by si naňho dal pozor, kým budem preč. Nasťahoval by si sa k nám do bytu na zhruba mesiac. Kým nám tam neskončí turnaj a nevrátime sa. Prosím ťa o to!" Nejak, mi teraz prišiel viac ľudský, než obvykle. Zvyčajne mi pripadá ako niečo, čo nemôže byť rovnakej podradnej rasy ako ja. Ale teraz, je obyčajný človek, čo tiež potrebuje pomôcť a aj keď bolo toto celé šialené a divné, prijal som to.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 aaaa aaaa | 24. července 2014 v 15:57 | Reagovat

nechceš napísať uz dalsiu cast? :D

2 Lin Lin | E-mail | Web | 24. července 2014 v 20:29 | Reagovat

Tak chcem, ale momentálne nemám prístup k počítaču :D potom sa na to vrhnem :)

3 アキ Λκι アキ Λκι | Web | 1. srpna 2014 v 19:09 | Reagovat

Píš, píš! >3<
Na čo čakáš more! x3 xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama