Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel I.

6. července 2014 v 21:42 |  Odpoveď nájdeš jedine v srdci
Prichádzam so sľubovaným prekvapkom! Nová poviedka, ktorú som v oznámení nespomenul, nebol som si ňou tak úplne istý, ale nakoniec som napísal nejaký ten úvod. Dúfam, že sa nejako ujme, mám rád tento druh poviedok :) Viac o nej zistíte, keď si ju prečítate ;)
PS: predom sa ospravedlňujem, že je to také krátke, ale je to len taká úvodovka, neplánoval som prvý diel robiť dlhší :)
Prajem príjemné čítanie!


Pred týždňom som svojmu spolužiakovi a zároveň najlepšiemu kamarátovi vyznal lásku, no neodpovedal mi nijak, vyhýbal sa mne aj odpovedi. Zabolelo to.
.........
"Maru, počkaj na mňa!" zakričal som na svojho kamaráta, ktorým som bol prakticky odmietnutý.
"Prepáč Luka, nemám čás!" zakričal mi naspäť a rozutekal sa preč.
Chcem tak veľa? Len trochu tvojho času a tvoju odpoveď, aj keď ju už poznám. Hrozne to bolí, byť do niekoho zamilovaný, poznať ho tak dlho a nakoniec ním byť ignorovaný, opovrhovaný. Čo je na tom také zlé sa zamilovať? Je ten problém v tom, že je muž? Že ja som muž?
.........
Dni sa vliekli stále pomalšie, už sa s Maruom ani nebavím. Prakticky sa nebavím s nikým, lebo som stále podráždený a nervózny. Nemám na nič náladu, ani na hlúpe keci mojich spolužiakov, rodiny, priateľov. Práve teraz sa chcem cítiť mizerne, opustene, sklamane, byť sám a mať pokoj od všetkého.
"Luka? V poslednej dobe si nejaký rozmrzelý, čo tak si dnes vyraziť do mesta? Možno sa uvoľníš." Usmial sa na mňa Norio, jeden z mojich dobrých kamarátov, ktorý náhodou býva hneď vedľa mňa.
"Nemám čas." Odfrkol som a položil si hlavu na lavicu, aby som pokračoval v driemaní.
"Tak vaše veličenstvo nemá čas na svojho kamaráta. A čo má také dôležité, že si naňho tak dlho nedokáže spraviť čas?" Povedal dotknutým hlasom. Určite má aj nafúknuté líca. Spoznám to aj keď sa naňho nedívam, vždy to robí keď je urazený.
"Hlavne neodleť ty bublinka."
"Ako vieš, že som ofučaný, ani sa na mňa nedívaš!"
"Poznám ťa." Otvoril som oči a pohľadom som zastavil na jeho tvári, ktorá sa podobala na milovanú červenú loptičku mojej sestry. Nedalo mi to a začal som sa strašne smiať.
"Hej! Nesmej sa! Je to zlozvyk!"
"Pôjdem s tebou von." Usmial som sa a postavil, aby som si mohol nahádzať veci do tašky. Ak mi mohol niekto pomôcť a na chvíľu zdvihnúť náladu, tak to bol len Norio.
.........
"Ten film bola riadna pecka! Ak bude pokračovanie, ideme znova!" Zajačal nadšene, keď sme vychádzali z kinosály. Bolo to fantasy, ktorého som veľkým fanúšikom, bol to naozaj kvalitne spravený film, som rád, že ma vytiahol aspoň sem.
"Dobre, ale čo ideme robiť teraz?" Zahodil som sáčok od popcornu a rozišiel sa aspoň smerom k parku, nech tu nestojíme ako pár volov.
"Mohol by si mi povedať, čo sa stalo." Pozastavil som sa, ale aj tak mlčal. Nevie, že som gay. Nevie, že som sa zamiloval do nášho kamaráta. Nemôžem mu to len tak vybafnúť a všetko povedať.
"Všimol som si, že sa s Maruom nebavíte. Pohádali ste sa?"
"Nie prečo?" No, prakticky sme sa nepohádali.
"No lebo od kedy sa jeden druhému vyhýbate, si nejaký...iný..." Sklonil pohľad k zemi.
"Iný?" Nerozumiem.
"Chladný..." Znovu sa na mňa pozrel, ale tentokrát inak. Oči plné starosti, smútku, napätia. Veľké hnedé oči môjho kamaráta, ktorému svojim správaním spôsobujem iba problémy.
"Luka, kľudne mi to môžeš povedať. Sme priateľmi už strašne dlho, to mi ani po tom všetkom nedôveruješ?"
"Som gay Norio. Vyznal som sa Maruovi a on ma odmietol." Bolo to trochu kruté, povedať to celé na rovinu, ale nechcem mu klamať. No takto o neho prídem, rovnako ako som prišiel o Marua.
"Ty...si gay? Akože máš rád chlapov? Zamiloval si sa do Marua?"
"Správne."
"Si si istý? Kedy si na to prišiel?"
"Asi pred dvoma mesiacmi, keď som sa na Marua začal pozerať trochu inak, ako na kamaráta." Na to sa Norio musel posadiť na lavičku, aby to trochu predýchal. Viem, že vstrebať to nie je také ľahké.
"Ak som to pobral správne, Maru je prvý chlap? To si ale nemôžeš byť istý." Pozrel sa na mňa s nádejou, že nie som bukvica. Ale ja som si istý, na sto percent.
"Ver mi, som teplý."
"Ale to, že si sa zamiloval do jedného chlapa neznamená, že-" Už som sa neudržal, presviedčať ho slovami, to mi aj moje rybičky lepšie rozumejú. Keď nie slovne, tak skutkom. Nenechal som ho ani dohovoriť a prisal som sa na jeho pery. Bolo to riskantné, ale aspoň tomu začne konečne rozumieť. No čo, pri najhoršom mi vrazí a bude pokoj.
"Prestaň!" Spamätal sa po chvíľke mojich bozkov a odstrčil ma.
"Už tomu rozumieš? Myslíš, že by som dokázal pobozkať chlapa, keby som nebol gay?" Zložil som si hlavu do dlaní.
"Už tomu rozumiem." Po tých slovách som počul už len zavŕzganie lavičky a kroky preč. Musím všetko tak posrať? Neviem ani raz zachovať chladnú hlavu?

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 アキ Λκι アキ Λκι | Web | 9. července 2014 v 11:11 | Reagovat

No tak , čo ti poviem?
PIŠ PIŠ PIŠ Do pekla!!! ~ Ja chcem druhú časť :3

2 Lin Lin | E-mail | Web | 10. července 2014 v 11:38 | Reagovat

Haai, budem sa snažiť :D

3 アキ Λκι アキ Λκι | Web | 10. července 2014 v 21:02 | Reagovat

To ti radím kámo ~ :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama