Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Brocomplex 1

16. června 2014 v 19:49 |  Jednorázovky
Som tu s novou jednorázovkou! Konkrétne, toto je prvá časť z nej (bude mať 3 časti) :D
Hiro a Kise sa zrazu stanú nevlastní bratia, vďaka ich rodičom, ktorí sa rozhodnú vziať sa. Ani jednému sa nepačí, že má prísť o súkromie a tak sa pokúsia navzájom vyštvať. To ale pôjde ťažšie než si mysleli, lebo sa na seba začnú pozerať inak, než ako na protivného votrelca. Skôr ako na objekt túžby.
Prajem príjemné čítanie!

Hiro
To nie! Toto mi nemôže urobiť. Rodina nerodina, toto otcovi neodpustím.
Ja a otec spolu žijeme sami už sedem rokov a mne je práve devätnásť. Moja mamka zomrela, kvôli tomu, že mala hlavu stále v oblakoch, tak si nevšimla auto rútiace sa na ňu na prechode. Ona bola vždy pojašená, usmievavá, večne mladá a furt zamyslená. Je jej škoda, ale už som po tých siedmich rokoch prestal trúchliť. A ako pozerám otec tiež. Samozrejme, prajem si, aby bol šťastný a každý má právo na lásku, ale toto je moc!
Otec si našiel priateľku asi pred polrokom. Bolo mi to jedno, až do teraz. Otec mi pri našej večeri len tak mimochodom popri rečiach o škole a futbale povedal "Synak, ja a Mira sa budeme brať." No a to nie je všetko! Mira nie je zlá, nevadí mi..len mi moc pripomína mamku. Tak som ocinovi zablahoželal, lenže jemu to nestačilo, potom nasledovala ďalšia brilantná správa.
"Ideme žiť všetci spolu ako rodina u Miri doma. Má pekný poschodový dom, bude sa ti páčiť." Ja chápem, že otec a Mira spolu budú po svadbe žiť, ale čo tak zlé som spravil ja, že ma do toho tiež ťahajú?
"Inak, nestihol som vás zoznámiť, ale Mira má 16-ročného syna, Kiseho. Je trochu vznetlivej povahy, ale je to dobrý chlapec." Ešte raz..a čo ja s tým?! Toto nie je moja vec. Mira mi nevadí, ale hranie sa na rodinku, spoločné bývanie no a teraz k tomu usmrkaný drzý fagan. Fakt výhra.
"A aby som nezabudol, budem u nej potrebovať jednu izbu ako pracovňu, budeš mať spoločnú izbu s Kisem. Neboj sa, jeho izba je veľká, zmestíte sa tam obaja." Posledný klinec do rakvy. Tak ja s tým deckom budem ešte sa deliť o priestor a vzduch? Úprimne? Nikdy som nechcel súrodencov a nemám rád cudzích ľudí. Som tak nejak uzavretý a mám rád svoje súkromie, ktoré mi ten sopliak zajtra len tak vezme. A najhoršie je že..ja som na chlapov. Takže byť na izbe s nejakým chalanom neznie najlepšie.


Kise
Mama ma už asi mesiac pripravuje na novú rodinu, našla si priateľa. Od kedy sa rozviedla s otcom tak chlapov moc nemusela, bála sa ich, ale teraz je ako predtým. Šťastná. No mne vadí pocit, že tu budú dvaja cudzí chlapi. Môj "ocko" a môj starší "brat". Je mi z toho na grcanie a k tomu ešte sa má nasťahovať ku mne do izby. Som rád, že je mama šťastná, ale mne sa do súkromia nikto srať nebude! Vysťahujem ich! Minimálne toho chalana!
Hiro
Ubehlo to rýchlo a ja už som tu. Pred ich domom spoločne s otcom a krabicami, v ktorých sú naše veci.
"Ahojte! Nemohla som sa vás dočkať." Vybehla von milo vyzerajúca žena v žltej zástere s krátkymi vlasmi po plecia. Mira.
"Ahoj zlatko." Objal ju otec a pobozkali sa, načo som sa ja iba zaxichtil a prevrátil oči.
"Ah Hiro, rada ťa znovu vidím. Rastieš do krásy." Objala ma a poťapkala mi po pleci. Je to vtipné, je taká maličká. No to áno, ja som dosť vysoký, taký obrík. Kedysi som hrával basket, ale nejako ma prestali baviť hrať loptové hry. Práve sa venujem atletike a sem tam, raz za týždeň, chodím do posilňovne. Chcem si udržať kondičku, aj keď ma fyzické aktivity nebavia.
"Vypadáte dobre, Mira." Trochu som sa pousmial. Snažím sa byť zdvorilý, predsa to otcovi nepokazím.
"Nemusíš mi vykať, sme prakticky rodina!" Áno, bohužiaľ. Nič v zlom, Mira je vážne skvelá, ale nebyť tej svadby, nie som tu. Mal by som ten svoj vlastný svet, do ktorého mi nik nezasahuje.
"Kise, poď sa zoznámiť!" zakričala Mira smerom ku domu.
"Bože, čo tak kričíš, kam sa ženieš.." zakričal nazad z domu otrávený pubertálny hlas.
"Ach, prepáč mi, Hiro, ale Kise je v puberte. Niekedy je ťažké to znášať." Povzdychla si a otec ju objal okolo ramien.
"Pianko, už som tu." Vyšiel z dverí sebavedomím krokom nižší chlapec v červených nohaviciach a zeleno-čiernej károvanej mikine. Mal blonďaté vlasy, o poznanie dlhšie ako mám ja a zelené oči, skoro tyrkysové. V pere piercing a ruky zastrčené do vreciek. No ty rebel.


Kise
Keď som ho zbadal skoro sa mi zastavilo srdce, no nemohol som to ostatným dať najavo. Je to proste bohém. Mierne opálený, vysoký, vyšportovaná postava, široké ramená. Mal na sebe obtiahnuté čierne tielko, ošúchané džíny a čiernu mikinu previazanú okolo pásu. A to tielko mu tak seklo! Krásne v ňom vynikajú jeho svaly a pri pohľade na jeho veľké svalnaté ruky som sa až striasol vzrušením. Pohľad som zdvihol vyššie. Kratšie tmavomodré vlasy a o niečo svetlejšie modré oči. Ostré rysy tváre a v ľavom obočí piercing. Je božský! No, to nič nemení na tom, že tu nemá čo pohľadávať. Môj dom, moja izba, moje zákony. A ja brata nechcem!
"Kise, toto je tvoj budúci starší brat, o ktorom som ti hovorila." Pokynula mi k nemu matka.
"Čau, volám sa Hiro. No, rád ťa spoznávam." Pohodil ku mne hlavou a napriahol ku mne ruku. Má tak hlboký a erotický hlas až mi prebehne mráz po chrbte. Je to môj typ, dokonalý. Ale! Je to môj budúci brat, čo je nahovno a ešte bude aj zavadzať. No paráda. Ale podľa tónu hlasu typujem, že ani on nie je dvakrát nadšený tým, že tu musí byť. Tak to bude všetko jednoduché.
"Ja som Kise. Nerád ťa spoznávam, v izbe mi budeš žrať miesto." Odfrkol som si drzo a jeho ruku neprijal.
"Kise!" Okríkla ma matka.
"Veď kľud, za pravdu sa nesmie strieľať!" Horko som sa zasmial a šiel nazad do domu. Vybehol som schody a vošiel do veľkej priestornej izby. Mojej izby. A ja sa deliť nechcem a ani nebudem.

Hiro
Ako som si myslel. Drzý pubertálny výrastok, ktorý nemá úctu k nikomu. Mira je z tohto nesvoja a v rozpakoch. Otec ju ukľudňuje, že je to v poriadku a ja to mám u prdele. Musím to nejak prežiť. Som práve na univerzite. Som dosť starý na to aby som mohol žiť sám. Dačo si zarobím, našetrím, nájdem brigádu a pôjdem preč z tohto blázinca. Nemám totiž rád usmrkancov ako je on.
"Hiro, vynes si hore veci." Vyrušil ma otec z premýšľania a hneď nato mi Mira povedala, že moja nová izba sú hneď prvé dvere na poschodí. Hra sa začína.
"Čus, ktorá posteľ je moja?" Kríkol som k nemu, ale on si sedel na malej sedačke pri skrini a hral sa dáku hovadinu na mobile.
"Mňa to nesere, vyberiem si sám." Mykol som nad ním plecom a hodil si tašky na posteľ. Ani ku mne nezdvihol pohľad. No fajn, ak budeš ticho, dobre ťa budem znášať.
Ešte dvakrát som dole zbehol po krabice s mojimi vecami, kým som si mohol začať vybaľovať.
"Škvrňa..." zachrčal som k nemu.
"Moja skriňa? A ak ma aj tento krát budeš ignorovať tak si zase vyberiem a tvoje veci vyhádžem." Prehodil som len tak mimochodom, no on zareagoval tým, že na mňa zazrel a hlavou pokynul ku skrini pri okne. Vybalil som si do nej oblečenie a na stolík pri -už mojej- posteli som si dal učebnice a knihy. Iné somariny vybalím potom. Už len hygienu. Vyšiel som z izby von a na druhý pokus trafil do kúpeľne, kam som si tiež urobil miesto a odložil veci.
Kise
Tajne som pozoroval ako si ukladal spodné prádlo. Nepatrne som slintal, priznávam, ale teraz nemám čas na to byť nadržaný. Ten chlap musí vypadnúť a to hneď! Ešte chvíľu som sa hral, no ale potom som mobil schoval a hodil sa na jeho posteľ. Vybral si dobre, táto mala byť jeho, je bližšie pri dverách. Moja je hneď oproti na druhom konci izby. Keď je tu druhá posteľ a stolík, už tu nie je toľko miesta. Mám rád veľké priestory a toto ma vytáča. Objal som rukami vankúš a ponoril do neho hlavu, keď som si všimol, že pod vankúš si už stihol dať pyžamo. Teda, lepšie povedané, nohavice od pyžama. Takže spí..polonahý? Čože to?!
"Rád fetuješ veci ostatných?" Stál vo dverách a pobavene sa díval na to, ako ku sebe tisnem jeho pyžamo na jeho posteli. Dobre, vypadá to čudne, ale nefetujem nič! No nemohol som mu asi hneď odseknúť. Vo dverách stál totiž celý nahý a len okolo pásu mal obviazaný uterák, ktorý sa mi zdal byť na neho malý. Jeho telo je krajšie ako som si len mohol predstaviť. Je úžasný, sexy ako sa len dá.
"Zavri ústa, nalietajú ti tam muchy." Zasmial sa pobavene hlboko a zvonivo. Privrel som oči a skoro zavrnel. Mal by som sa prefackať, nemám sa tu nad ním vzrušovať!
"Sorry, požičal som si uterák a moje veci nechal v praní, prepotil som ich. Bol som behať." Zhodil zo seba ten malý uteráčik a mne sa tým celý odhalil. No ak som teraz zazeral na to aké má dobré telo, tak teraz mi museli tie oči vyskočiť. Má ho tak objemného a keď prešiel ku skrini tak som si všimol aj jeho formovaný zadoček, ktorý bohužiaľ skryl za tenkú látku treniek. Aj keď obtláčajú presné rysy, tak to už nie je ono. No svojím spôsobom je aj toto erotické.
"Povieš aj niečo? Ak nie, tak nezavadzaj a padaj na svoju posteľ." To ma prebralo.
"Že ja zavadziam? Toto je moja izba!" zavrčal som.
"Už aj moja." Sadol si vedľa mňa a tým uterákom si začal drhnúť vlasy. Je blízko, veľmi blízko, no ja sa nemôžem hýbať.
Hiro
Celý čas tu na mňa čumel ako na svätý obrázok a teraz tu po mne vrčí ako čivava tety Sayaki. Čudný pes. No musím uznať, že teraz ako sa na mňa kuká tými svojimi obrími kukadlami a jemne sa červená, vypadá roztomilo. Možno som si toho na prvý pohľad nevšimol, ale je celkom môj typ. Malý, roztomilý no nie úplne presladený. Páči sa mi a on..on ma doslova hltá pohľadom. Hlavne keď som sa mu ukázal tak ako ma Boh stvoril. Je to jasné, je gay. Inak by sa tak nepozeral.
Ako som si sušil vlasy tak som sa potajomky kukal na neho. Prečo nechce už odísť z mojej postele, žeby bola jeho? Smola. Už je moja.
"Potrebuješ ešte niečo?" Zavrčal som nevrlo na znak toho, že mi jeho spoločnosť na posteli práve nevyhovuje.
"Môžem si robiť čo chcem, to ty si tu cudzí!"
"Ani nie, BRÁCHA..." práve to podstatné slovo som zvýraznil, aby pochopil ako to teraz bude.
"No hni sa." Drgol som doňho, ale on iba sklopil pohľad. Čo je toto za nevinnú reakciu? Nechápem to jeho správanie. Vôbec. No, trochu ho poškádlim.
"Ty si gay alebo čo?" trhlo ním a nahnevane mi pohliadol do očí. Tým sa mi to potvrdilo.
"Som, a? Problém?!" Vybehol, ale potom sa nemilo usmial.
"Azda ti to vadí, braček." Šťuchol mi prstom do hrudi a laškovne prešiel prstom nižšie na moje brušné svaly. Začal sa zahrávať, oplácať mi moje popichovanie. To sa mi páči.
Pozoroval som ho a on mňa, obaja sme čakali, čo ten druhý urobí. Mne sa odpovedať nechcelo, len som naňho hľadel s pokrovou tvárou a on sa na mňa zlomyseľne usmieval. No pokračoval on. Prst sa zmenil v dlaň a on mi ňou laškovne prechádzal po hrudi a pritisol sa ku mne kúsok bližšie.
"Rád sa hráš?" uškeril som sa a on sa nad mojou otázkou pozastavil.
"Vieš, že s ohňom sa nezahráva?" schmatol som ho za ramená a povalil do perín. Šokovane sa na mňa zadíval, nečakal to.
"Oheň ťa môže popáliť." Zohol som sa nad jeho ucho a olizol ho. Potom som prešiel na krk, na ktorom som rozosieval motýlie bozky a nižšie sa zahryzol . Kožu som potom na tom mieste olizol a vsal. Kise tlmene vzdychol, primkol k sebe pery. No jednu vec nechápem, nebráni sa mi. Prečo? Znásilňujem ho tu, nie? Teda skoro, zatiaľ nie. Vrátil som sa späť k jeho uchu.
"Nezbedný chlapec." Zavrčal som mu pobavene do ucha a letmo sa doň zahryzol, načo sa on prehol v chrbte a zavzdychal.
"Chlapci, večera." Ozvalo sa tichom zdola a ja som sa postavil, nahádzal v rýchlosti na seba oblečenie a prešiel ku dverám.
"Čau.." Usmial som sa na jeho šokovanú tvár a telo prikované k posteli. Venoval som mu posledný pohľad a zbehol dole. Nemal si si so mnou zahrávať, sopliak.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 danny danny | 16. června 2014 v 20:33 | Reagovat

*- - DOKONALE <3 tak dokonalo vieš písať <3 ďalšiu časť poprosím :3

2 Lin Lin | E-mail | Web | 16. června 2014 v 23:06 | Reagovat

[1]: Ďakujem :)ach, toto veľmi potešilo :3 ďalšia časť je skoro hotová, pribudne na stránke už zajtra ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama