Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel 11.

13. dubna 2014 v 22:36 |  Druhá šanca
Hneď sem hádžem ešte jeden dielik Druhej šance, ktorý je taký viac menej oddychový..no objasnia sa tam viaceré veci :3 Viac nemám čo dodať :D
Prajem príjemné čítanie!


Midori
"Pozri sa čo si spravil! Kvôli tebe som prechladnutý!"
"Je mi to ľúto miláčik. Neboj sa, budem sa o teba starať tak teraz len pekne ležkaj. Ak niečo budeš potrebovať povedz!"
"Potrebujem ísť do školy! Síce je víkend, ale čo pondelok? Nechcem veľa vymeškávať! A odpusti si tie presladené prezývky, nezaberú!"
"Zlatíčko..."
"Neprovokuj!"
Tak a dosť! Toto prehnal, šulín malý! Prechladol som lebo sme spali na studených schodoch až do rána. Je síce pravda, že som si tam ku nemu sadol a zaspal. A že mi bolo príjemne teplúčko, keď ma Lin k sebe tískal..ale! Aj tak je to všetko jeho vina, nemal zaspať na takom mieste!
"Midori, prepáč. Je mi to ľúto, teraz ti musí byť zle kvôli mne." Kľakol si ku mne, ležiacej chorobe a hlavu si položil na svoje ruky na posteli a vrhal po mne nešťastný šteňací pohľad.
"Ešte že! Inak by som na teba šiel s panvicou!" Lin sa usmial, aj keď nechápem prečo. Veď sa mu tu vyhrážam a kričím po ňom. Masochista jeden.
"Som rád, že už nie si smutný..." odmlčal sa a chytil ma za ruku.
"...krič po mne koľko chceš, len mi už neutekaj. Chcem ťa pri sebe." Zašeptal nežne a pobozkal moju ruku, ako vtedy na chodbe, čo mi prvýkrát sľúbil, že ma bude ochraňovať. Zmohol som sa iba na povzdych. Neviem prečo, ale aj po tamtom, mu stále verím. Dôverujem jeho sladkým klamstvám.
"Je mi zima." Zabrblal som a zahrabal sa celý aj s hlavou pod perinu chrbtom k nemu.
Lin
"Je mi zima." Zabručal a zahrabal sa celý pod perinku, že mu trčalo už len pár vláskov. Pousmial som sa.
"Ako si prajete, vaše veličenstvo." Vkĺzol som k nemu pod perinu a zozadu ho pevne objal. Najskôr stuhol, potom sa snažil nenápadne odtlačiť a nakoniec rezignoval a pritúlil sa ku mne s ľahkým zamručaním "teplúčko".
"Dobrý chlapec." Prešiel som mu rukou po chrbte. Midori naštvane zavrčal, ale pritisol sa ku mne ešte viac. Nejako sa ti to odporuje, miláčik.
"Teraz sa snaž si pospať. Zobudím ťa na obed, aby si sa najedol a natlačím do teba aj nejaké lieky." Mrknem na neho s úsmevom.
"Fajn." Natiahol to slovo zívnutím a po chvíľke už pravidelne oddychoval. Musí mu byť naozaj zle, že sa tak dôverne pritúlil. Je roztomilý, keď spinká. Vôbec nevyzerá ako zúrivý kocúrik, skôr ako rozkošné mačiatko.
"Milujem ťa, kocúrik môj." Dal som mu pusu do vlasov a ani som sa nenazdal a zaspal som tiež.
Midori
"Midori, vstávaj, mám tu pre teba obed." Zaznelo tesne pri mojom uchu. Pôvodne som toho rušiteľa dobrého spánku chcel odignorovať a spať ďalej, ale zacítil som chutnú vôňu, ktorá ma v okamžiku vystrela do sedu. Boloňské cestoviny. Milujem ich!
"Naval to sem, a poriadnu porciu!" Zareval som na celý byt, akoby Lin nestál priamo pri mne.
"Samozrejme miláčik, nabral som ti toho dosť. Ak budeš chcieť ešte povedz!" Povedal Lin a rukou si mnul ohluchnuté ucho. Hehe, tak mu treba.
"Nech sa páči." Podal mi tanier aj s príborom do postele. Vyjavene som sa na neho pozrel. Jesť v posteli? A môžem vôbec? Čo ak to tu zababrem, matka ma za to vždy trestala. Museli sme jesť za stolom.
"Tu? Môžem?" Nejak som sa necítil na pochodovanie po byte, ale pre istotu sa spýtam, mohlo by byť drzé tu jesť. Mohol by som mu zašpiniť perinu a potom by sa určite nahneval. Počkať, prečo spím pod JEHO perinou? Nevadí, je teplučká, muhehe.
"Samozrejme, nevypadáš na to, že by si zvládol prejsť do kuchyne." Usmial sa a pohladil ma. Či chcem či nechcem, sčervenal som. S pocitom rozpálených tvárí som kňukol tiché "ďakujem" a dal sa do jedla, výborné.
--
"Ďakujem, bolo to naozaj dobré." Usmial som sa na Lina keď som dopapal. Lin mi odpovedal len oslnivým stowattovým úsmevom. Tento jeho úsmev mám celkom rád. Nie je to ten samoľúby, arogantný či erotický úsmev. Ani úsmev keď spravil niečo zlé, alebo sa snaží vypadať nevinne. Taký normálny, milý úsmev.
"Neusmievaj sa tak, je málo pravdepodobné, že za to čo si mi spravil ťa ešte niekedy pochválim!" Nevravím o tom blbom prechladnutiu, či túleniu. Nemôžem zabudnúť na tú noc. Ako to, že som sa nebránil? Nie som gay a muži ma nepriťahujú. Vlastne ani ženy...toto už nevysvetlím. Možno to vyznie blbo, ale neviem si sám seba predstaviť s dievčaťom pri intímnostiach. Vlastne iba čisto teoreticky ani s žiadnym chlapom. Ale ak sa jedná o Lin-kuna, tak to dokážem. Zrejme preto, lebo som s ním už tie zahanbujúce veci robil. Je to celé na hlavu, iba ma mätie. To bol celý čas jeho plán, zmiasť ma a potom si so mnou užiť, ale ja sa nesmiem dať! Nepodľahnem.
Lin
Midori teraz vypadal naozaj zamyslene. Viem čo mi neodpustí. Ani ja si nemôžem odpustiť, že som ho rozplakal, ale neľutujem toho čo som v klube spravil. Pre mňa to chyba nebola, lebo ho naozaj milujem. Chcel by som, dúfal, že ma raz bude tiež milovať. Že sa budeme objímať, potom nesmelá pusa, ktorá prepukne do vášnivého bozkávania, ku ktorému sa pripojí aj maznanie a nakoniec sa nežne pomilujeme. Krásna idea, ale skutočnosť je iná. Síce sa ku mne pred chvíľou túlil, ale to ešte nič neznamená. Len som mu mal zaručiť teplo, ktoré teraz jeho telu chýba ešte viac. Keby nebol chorobou tak oslabený, určite by ma z tej postele skopol. Trpká chuť reality. Neviem čo mám robiť, aby sa do mňa zamiloval. Väčšinou sa po sexe či uspokojovaní do mňa zamiloval hocikto. Ale on nie je hocikto. Vedel som to, že je pre mňa špeciálny, že sa s tým nemám ponáhľať a predsa som sa neovládol. Neľutujem to, bolo to naozaj krásne, ale predsa mi nesedí ako sa Midori správal počas toho. Samozrejme, aj on je človek, aj on túži po príjemnom uspokojení, ale toto mi na neho nesedelo. Toľko vášne a chtivosti, akoby ho niekto...
"Midori, mám na teba otázku!" Vyhŕkol som, načo s ním mierne trhlo a pokývol mi hlavou, nech pokračujem.
"Bolo ti vtedy po...no po tom zle? Nevoľno?" Trochu ma polieval pot. Ak povie áno, tak to do seba začne zapadať.
"Áno, prečo? Asi mi z toho všetkého prišlo trochu nevoľno." Trochu sa na posteli pomrvil a sklopil pohľad. Vidím, že sa o tom nechce baviť, ale nedáva mi na výber.
"Cítil si sa omámený?" Naklonil som sa k nemu. Prikývol. Myslel som si dobre. Niekto ho nadrogoval. Zrejme iba slabo, ale aj tak. Tak preto sa nijak nebránil, preto ten zastrený pohľad. On bol vtedy bezbranný a ja som toho naozaj zneužil. Vtedy som si myslel, že sa nejak čiastočne vystúpením dostal do nálady, ale toto je niečo úplne iné. Čo by sa stalo ak by som si ho tam vzal? Znásilnil ho? Som taký kretén! Veď bolo jasne vidno, že je pod vplyvom a ja som to hodil za hlavu a ignoroval. Vybral som si namiesto mojej lásky svoje sebecké uspokojenie.
"Prepáč mi to Midori, takto som to nechcel." Chcel som ho pohladiť po vlasoch, ale ucukol.
"Načo tie otázky a prázdne ospravedlnenie?" Prehovoril tichým hláskom a odvrátil tvár. Odo mňa.
"Zrejme.." zasekol som sa. Mám mu to povedať? Viem, že sa bude hnevať a vyvádzať. Pri najhoršom plakať, čo nechcem ani náhodou. Ale nezaslúži si to vedieť? No tak Lin, si chlap aj keď si buzna.
"Zrejme si bol mierne nadrogovaný, aby si bol vzrušený." Hlavou trhol späť a neveriacky mi pozrel do očí.
"Nevedel som o tom, naozaj! Myslel som si, že si bol skutočne vzrušený! Tak strašne som sa ťa túžil dotknúť, že som jasne neuvažoval. Zneužil som ťa, je mi to hrozne ľúto. Chcel som ťa ochraňovať a milovať, nie ti spôsobovať utrpenie. Už nikdy nepôjdem vystupovať, toto vystúpenie bolo posledné. Sľubujem. Ver mi, že to s tebou myslím naozaj dobre." Začal som to zo seba dostávať skôr, ako mi niečo povie. Zo začiatku som to vravel sebaisto, ale ku koncu sa mi hlas mierne podlamoval. Chcem, aby moje slová..nie..Chcem, aby moje city bral vážne.
Midori
Počúval som ho pozorne a potichu, aby sa mi každé jeho slovo zarylo hlboko do pamäti. Priznávam, že by som si nepomyslel, že som bol nadrogovaný, ale má to logiku. Tie otupené zmysli a vzrušenie. Normálne by sa mi to určite nestalo. Lin-kunove ospravedlnenie bolo plné citov. O tých citoch som pochyboval, lebo som vedel aký bol predtým. Večný záletník, ktorý túžil jedine po sexe a to na jednu noc. Bol som rád za jeho slová, ale stále som trochu pochyboval, že to nemyslí vážne, alebo že chce len sex. No teraz, po tom všetkom čo sa stalo viem, že jeho city musia byť skutočné. A verte či nie, som za ne rád. Nikto ma nikdy nemiloval a teraz tú lásku dostávam. Nebyť tej udalosti, tak by som si toto nikdy neuvedomil. Neveril by som mu a prichádzal o ten pocit naplnenia, že niekto, kto ma miluje, je skutočne tu a zaplňuje to moje prázdno.
"Poďme na to zabudnúť. No, možno na to nebudem môcť len tak zabudnúť, ale nebudeme o tom hovoriť. Akoby sa to nestalo, dobre?" Prikývol a uvoľnene sa usmial. Aj ja som sa snažil o úsmev, ale do očí sa mi tlačili slzy. Slzy úľavy. Akoby zo mňa spadlo veľké bremeno. Už ma tak nebralo to čo sa stalo a našiel som niekoho kto tu je pre mňa. Neviem, či niekedy jeho city budem môcť opätovať, ale som rád, že mu na mne (aspoň v rámci možností) trošku záleží.
"Ďakujem." Určite nevie za čo mu ďakujem, je to tupec, ale ja som to povedať musel.
"Ja ti ďakujem, láska." Objal ma.
"Aká láska?" Zavrčal som naštvane a fakt, že ma pri sebe drží tak dôverne som prešiel iba s miernym zabrblaním.
"Moja láska. Možno to bude znieť divne, ale si prvý koho tak veľmi milujem." Usmial sa a dal mi pusu na tvár. Pomrvil som sa mu v náručí a s ďalším zabrblaním prehliadol aj toto. No a čo mu na to asi tak povedať?


Lin
Sedíme v tichom objatí už nejaký chvíľu. No v objatí. Ja Midoriho objímam a on sem tam vrčí. Ale to sa dá prežiť s tým jeho červenaním, takže v pohode. Ale predsa myslím, že tomu niečo chýba.
"Midori?"
"Hm?" Zabručí sladko.
"Môžem ti dať pusu?" Po mnou vyslovenej otázke sa zachvel.
"Nie, len malú pusu. Pusinku, bude úplne nežná. Naozaj."Vyrapotal som. Ako ja by som dal aj vášnivú, ale keď inak nedá.
"Dobre, iba trošku. Ale ovládaj svoje pudy!"Tie bolestné slová príjemne hriali. Pousmial som sa a naklonil sa k jeho perám, na ktoré som natisol tie svoje. Hebké, mäkké. Dokázal by som byť takto naveky. Rukou som mu popri puse prešiel po tvári, len jemným motýlím dotykom. Chvel sa, ale netrhlo nim, ani ma neodtláčal. Páčilo sa mi to. Som naozaj rád, že mi to dovolil. Aspoň toto málo. Po tom všetkom to vypadá, akoby sme začínali úplne od začiatku, ale je to inak. Nakoniec sa mi len utvrdili moje city a sú omnoho silnejšie než predtým. Neblednú, narastajú.
Chcel som už jeho pery ochutnať trochu viac, keď zrazu...
"Lin ty prasa jedno nadržané! Síce ťa nevidím, ale viem veľmi dobre čo robíš! Nechaj tomu chudákovi prdel a poď svojho milujúceho tatka samou láskou vyobjímať, ty môj priteplený žrebec!" Zasmial sa hrubý hlas a mne bolo jasné, že tu sa romantika končí. - Že sa budeme objímať, potom nesmelá pusa, ktorá prepukne do vášnivého bozkávania, ku ktorému sa pripojí aj maznanie a nakoniec sa nežne pomilujeme. - Skončil som už pri bode 2. Vďaka otče.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama