Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel 10.

13. dubna 2014 v 22:23 |  Druhá šanca
Zas niečo pridávam! :D Ale úprimne..bol som k tomu dokopaný mojim kamarátom (vďaka Matty xD) Tak, ste zdvedaví čo sa stalo po našej malej scénke v bare? Táto časť je taká, milo smutná c: Užite si ju ;)
Venovanie: Patrí už predtým spomínanému Mattymu :3
Prajem príjemné čítanie!



Midori


Čo-Čo sa to tu práve..stalo?

"Midori, si v poriadku?" chytil ma za plece barman. Môj šokovaný pohľad zasmeroval k nemu.

"Čo to..malo...zname-..!!" zrazu sa mi urobilo nevoľno a začalo ma napínať.

"H-Hej! Tu máš vodu, napi sa!" podal mi v rýchlosti pohár s vodou a ja som ho do seba rýchlo hodil.

"Lepšie?"

"..." mlčal som. Stále som totiž netušil, čo sa tu udialo, len som onemene sedel na barovej stoličke a čumel na svoje tenisky. No až kým sa ku mne nezačali hrnúť nejaký chlapíci.

"Ty si teda žhavý zajačik! Nechceš sa ísť pobaviť aj so mnou?"

"Tak erotické vystúpenie tu ešte nikdy nebolo! Žeby to bolo tebou, mohol by som si to aj ja s tebou vyskúšať?"
"Z blízka si ešte krajší! Mohol by som sa z blízka pozrieť aj na tú tvoju prdelku, ktorá sa predtým tak krásne vrtela? No ták, zaplatím ti."

Ďalšie a ďalšie návrhy a ponuky. Cítim sa ponížene, urazene. Akoby zo mňa robili šlapku. Prečo? Veď ja nie som gay, chlapi ma nezaujímajú. Moja česť..zničil mi ju on. On za to môže.

"Ruky preč! On je môj!" započul som ten známi hlas a jeho smiech. Odvrátil som hlavu on zdroja toho hlasu.

"Midori?" Znova mi v hlave prebehol jeho hlas ako ozvena.

"Hej.." prešiel predo mňa, pokľakol mi pred kolená a nazrel mi do tváre. Natiahol ruku a prstami mi jemne prešiel po tvári. Chcelo sa mi znova zvracať..

"Nedotýkaj sa ma!" odbil som jeho ruku a zdvihol k nemu pohľad tak, aby moju tvár nepokrýval tieň. Neviem, ako som sa práve tváril. Snažil som sa naštvane, ale nebol som práve hlavne naštvaný, skôr smutný, ponížený...Je to hrozný pocit.

"Cítim sa tak...nedôstojne..ponížil si ma..." moju tvár začali pokrývať slzy.

"Nenávidím ťa!" zdvihol som sa zo stoličky. Na bar položil peniaze za drink a rozbehol sa smerom von z tohto pekla.


Lin-kun


Z predstavenia som hneď trielil na záchod, dorobiť, čo sa muselo..čo stálo, no. Netrvalo mi to dlho, stačilo pomyslieť na Midoriho tvár, keď sa urobil a hneď som bol aj ja. To nemám väčšiu výdrž?

V šatni som sa obliekol som sa do svojho oblečenia a vydal sa opäť za Midorim. Snáď sa nehnevá. Ale prečo by sa mal, veď sa mu to tak páčilo. Síce vypadal trošku mimo, ale to predsa nič neznamená.

Uvidel som ako sa už okolo Midoriho zbiehajú chlapi. Midori je naozaj nádherný, nečudujem sa. A po tom čo som im ukázal už vôbec nie. Trochu žiarlim, ale skôr to beriem ako srandu s nadhľadom.

"Ruky preč! On je môj!" so smiechom som sa predral k Midorimu, ale on na moje prekvapenie strnul a otočil sa ku mne chrbtom.

"Midori?" začudoval som sa. Rátal som s tým, že hneď ako ma uvidí, tak buď sa mi hodí okolo krku, alebo ma umláti. Ale ignorácia? To ešte nikdy neurobil.

"Hej.." Kľakol som si pred jeho kolená a zospodu sa naňho pozeral. Nebolo mu vidieť do tváre tak či tak. Trochu som mal oňho strach, tak som natiahol ruku a končekmi prstov mu prešiel po líci.

"Nedotýkaj sa ma!" Odsotil moju ruku a uprel na mňa svoj smutný, uslzený pohľad plný sklamania. Prekvapilo ma to a aj ranilo. Nie len to, že odmietol môj dotyk, ktorý sa mu už zrejme hnusí, ale aj to, že ho vidím smutného, znovu plakať.

"Cítim sa tak...nedôstojne..ponížil si ma..." Slzy sa mu začali kotúľať po lícach a ja som iba bezmocne hľadel na môjho anjela, ktorého som poškvrnil. To ja..to kvôli mne..teraz plače, je smutný. Nemal som ho chrániť? Tak prečo som bez dovolenia urobil niečo také a navyše pred zákazníkmi. Chcel som snáď mať zámienku, aby som sa mohol Midoriho konečne dotknúť? Ovládol ma vlastný chtíč a ja som sebecky myslel iba na seba a svoje pocity. Na moju lásku som nebral ohľady, zaslepený túžbou.

"Nenávidím ťa!" vykríkol a utiekol. Tak to bola posledná rana. Posledný klinec do mojej rakve. Slzy sa nahrnuli do očí aj mne, ale rýchlo som si oči pretrel a hodil po chlapoch ospravedlňujúci pohľad, ktorý mi opätovali.

Vybehol som z baru, ale Midoriho som nezahliadol. Trochu som prebehol uličku pri bare, ale tu už nebol. Napadlo ma, že sa mohol vrátiť ku nám. Možno plakať pod perinu, možno si zbaliť veci a utiecť, možno o tom povedať mojim rodičom. Neviem, proste som sa vydal domov čo najrýchlejšie.

Na moje sklamanie som doma našiel len matku v obývačke, ktorá ešte pozerala nejaký seriál. Otec už spal a brat bol zrejme ešte vonku, veď je piatok večer.

"Kde si sa zas túlal ty náš malý úchyláčik? A kde máš Midoriho? Nešli ste von spolu?"

"Midori nie je doma?!" Vybehol som na mamu a tá na mňa zazrela ako na idiota a potom sa zamračila.

"Nie je. Povedz, Linn Neru, čo si tomu chudáčikovi urobil?!" jej hlas znel ako hrom. Ja som si len začal smutne obzerať podlahu, načo si mama povzdychla.

"Bež ho von pekne pohľadať. Ak ho nenájdeš tak sa vráť domov a potom to budeme spolu riešiť, aj keď, určite sa vráti, má tu veci. Pekne sa mu ospravedlníš, za to niečo čo si mu urobil a kúpiš mu niečo sladké. Napríklad jeho obľúbenú bielu čokoládu." Som zhrozený z toho, ako dobre mama pozná mňa..ale ako dobre pozná aj Midoriho a to po tak krátkej dobe! Ženy sú naozaj bystré bytosti. No má pravdu. Musím ho ísť hľadať, porozprávať sa s ním, ospravedlniť sa!

"Idem!" Otočil som sa na päte a otvoril vchodové dvere.

"Ja si už pôjdem ľahnúť. Pre istotu si zober kľúče, veľa šťastia s hľadaním." Kývol som hlavou a vypadol znovu von. Prehľadať okolie domu a miesta kam by mohol ísť. Bol som aj pri škole, ale tam nič. Prehľadal som aj mesto, no márne. Bol som zúfalý. Vrátil som sa znova k nám na sídlisko, ale aj tam rovnaký výsledok. Viem, že nájsť jednu osobu a navyše v noci je ťažké, ale chcel som to skúsiť. Nie, chcel som ho nájsť a veril som, že ho nájdem. Ale bolo to bezúspešné. Hnevám sa na seba, že nedokážem napraviť vlastné chyby. Som ako malé decko! Midoriho milujem, bojím sa, že sa mu takto v noci samému niečo stane. Alebo, že ho už nenájdem.

"Midori, nemusíš mi odpustiť...len sa vráť, prosím." Zakňučal som tichú prosbu do tmy a znovu sa šiel domov, či sa už nevrátil. No vrátil sa iba brat, ktorý spal.

Ako telo bez duše som prešiel od nášho bytu chodbou ku dverám od schodov paneláku. Tam som sa posadil na schody a zložil si hlavu do dlaní. Bojím sa oňho.


Midori


Ešte dlho som sa túlal ulicami mesta. Nepršalo, namiesto toho pokrývali asfalt moje slzy. Nemohol som prestať, bolelo ma pri srdci. Cítil som sa zneužitý, akoby práve niekto vzal moju hrdosť a rozdupal ju.

"Prečo, prečo si mi to urobil?" zašeptal som otázku do prázdna, ale odpoveď neprichádzala.

"Vravel si, že mi nechceš ublížiť, že ma chceš ochraňovať, tak prečo? Prečo si ma ponížil, prečo si mi tak hnusným spôsobom ublížil?" Prečo si zo mňa urobil šlapku...zneuctil moje telo. Možno som sa mal viac brániť, ale ja som to nezvládal. Bol som omámený, nepremýšľal. Akoby som nebol pri vedomí. Akoby si moje telo samo robilo čo chcelo. A Lin to vedel. Vedel veľmi dobre, že sa nemôžem brániť a zneužil to. Práve to ma bolí najviac. Že urobil niečo také, aj keď tvrdil, že ma má rád. Len prázdne reči, aby ma dostal do postele. Nie, to by bolo ešte fajn oproti tomuto, tu ma potupil pred ľuďmi. Pred davom. Urobil scénku pre ľudí z niečoho, čo pre mňa bolo tak dôležité. Bolo to prvýkrát, čo sa ma niekto takto dotkol..a on...zneuctil moje telo a vystavil ho ostatným ako kus mäsa. Ako prdel na predaj.

Po hodnej dobe som už ani pomaly nevedel kde som, bolo to na cudzom sídlisku, kde som bol iba párkrát. Zhodnotil som, že už je neskoro, že sa vrátim k Linovi domov a nejak to pretrpím.

Vošiel som do paneláku, vďaka náhradnému kľúču a prešiel k výťahom. Chvíľu som zaváhal, či je to dobrý nápad, ísť k Linovi, ale Pani Neru je milá, jej to snáď vadiť nebude.

Pri byte som zazvonil, keďže kľúč od bytu nemám. Trochu sa bojím, že mi otvorí Lin, ale ten asi ešte žúruje v bare. No bojím sa aj toho, že zobudím Linovích rodičov.

"Ah, to si ty Midori!" Otvorila Lin-kunova maminka a trochu starostlivo si ma obzrela.

"Prepáčte, že sa vraciam tak neskoro, určite som vás zobudil."

"To je v poriadku, ale.." na chvíľu sa odmlčala a v očiach jej zavládol niečo ako smútok a strach.

"Lin..nestretol si ho? Ešte sa nevrátil od vtedy ako ťa išiel hľadať. Už tomu sú zhruba 4 hodiny. Mobil si tu nechal." To ma uviedlo do šoku. Lin ma išiel hľadať? Veď ma mal iba využiť a odkopnúť. Žeby ma naozaj...m-mal rád?

Vybehol som ku výťahom, že ho pôjdem hľadať aj ja. Je to nezmyselné, hľadať sa navzájom, ale napadlo ma to ako prvé. Na výťah som dlho čakal tak som sa na to vykašľal a obehol ich, že pôjdem po schodoch no a čo som na tých schodoch nezbadal.

"Ty idiot..." Lin nevinne spal na schodoch a na tvári mal vlhké stopy po slzách. Musel byť unavený z hľadania. Sadol som si k nemu a hlavu položil na jeho plece. Nevedomky som zaspal tiež a v spánku zacítil ako si ma k sebe do náručia pritiahli veľké hrejivé ruky.



 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama