Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel 1.

13. dubna 2014 v 23:26 |  Divoká minulosť
Tak..prvý dielik novej poviedky o Linovej divokej minulosti! :3 No úprimne..začína celkom bledo.. ale čo ďalej? Ako sa Lin vysporiada s výzvami? 3:D Nechajte sa prekvapiť :3
Prajem príjemné čítanie!

"Si len idiot!" "Skurvený kokot!" "Buzna priteplená!" "Beštia, monštrum!" "Vypadni odo mňa! Si odporný!" " O niekoho ako si ty by som sa ani neobtrela!" "To si myslíš, že som sprostý?! Nebudem sa baviť s niekým ako si ty!" "Si nepotrebný." "Už konečne zmizni!"
To sú tie najkrajšie vety čo som kedy počul. Z dávnej minulosti aj z blízkej prítomnosti. Moja existencia má minimálnu cenu a to pretože som len úbožiak a loser, ktorý je neužitočný. Proste len zavadziam. Chcem nájsť miesto kde budem môcť byť sám a nepočuť tie hlasy. Chcem mať svoj svet kde budem len ja a moje myšlienky. Márne. Na tomto vyjebanom svete si nenájdem svoje miestečko. Nikde tu pre mňa nie je miesto! Chcem jednoducho zmiznúť! Akoby som sa nikdy nenarodil. Ale prečo nemôžem nájsť svoj zmysel bytia? Prečo nemôžem byť ako ostatný a byť obklopený ľuďmi, ktorý ma majú radi! Dementná logika! Nechcem tento podradný život a byť len zatúlaným psom. Chcem si od všetkého na chvíľku odpočinúť a spať. Pri troške šťastí by som zaspal navždy.
---------
Je deväť hodín večer a ja sa potulujem nebezpečnými tmavými uličkami mesta. Je to tu odporné, temné a zapáchajúce, ale je to ideálne miesto pre odpad ako som ja. Chcem na chvíľu schovať svoju tvár do tmy a premýšľať čo ďalej. Pred polhodinkou som sa pohádal s rodičmi ohľadne toho, že nedokážem pochopiť jeden predmet. Nič by sa normálne nedialo, ale toto je predmet, ktorý by som mal mať v krvi. Ten predmet je fyzika, ktorú učili všetci profesori z našej rodiny. Lenže mne tento predmet proste nejde! Nedokážem ho pochopiť na základe logickej súvislosti! Je to hrozne náročné. Po hodine učení s otcom som sa dozvedel akurát, že som totálny debil. Vykričal mi to do tváre a vyčítal mi to z čoho som sa ja hrozne naštval a utiekol z domu. Dneska sa neplánujem vrátiť! A ak sa o mňa budú báť tak nech! Mobil im zdvíhať nebudem, ale ako pozerám ani nemusím. Nikto si o mňa starosti nerobí na základe nula zmeškaných hovorov. Prečo mi moja vlastná rodina musela priťažiť, keď som sa sám cítil hrozne?! Nevraví sa, že ťa rodina v najhoršom podporí? Ale hovno! Na to sa môžem zvysoka vysrať! No a čo, že som mladý na také myslenie! Nikomu nevadilo keď mi nadávali. Tak nech nikomu nevadí, že premýšľam takto. Ďalej prechádzam tmavou uličkou trecí si pritom studené ruky. Je síce koniec mája, ale noci vedia byť i tak chladné. Ak sa neplánujem vrátiť, tak by som si mal nájsť miesto na prespanie alebo niečo také. Moji priatelia nepripadajú v úvahu, teda ak im môžem stále hovoriť priatelia. Momentálne nie sme v takom vzťahu, že by som sa na nich mohol spoľahnúť. Vyšlo na povrch, že som gay a tak so mnou všetci opovrhujú a nechcú sa so mnou baviť. No a čo, že preferujem chlapov! Je to moja vec a chalani z mojej triedy sa ani báť nemusia. Nech si nefandia, nie sú zas tak pekný, aby som o nich mal záujem. Pokiaľ idem správne tak by som mal za chvíľku naraziť na jediný gay bar v meste, o ktorom som sa dopočul. Je ich tu viac, ale je to vec diskrétnosti, že o nich verejnosť nehovorí. Myslel som si, že som sa stratil, ale na poslednej odbočke doprava som to našiel. Zbadal som svietiacu tabuľu z nápisom "Flash bar". Nechápem ako to mohli dať na tak zasraté miesto. Domnievam sa, že v ňom nikto nebude, ale kto by sa tomu čudoval. Ani neviem prečo som sa rozhodol zamieriť do tohto baru. Viem, že ma sem zrejme nepustia, ale bol som na ten bar zvedaví a musel som tam ísť. Kam inam by som inak šiel? Do normálneho baru by ma zrejme nepustili. Tak neskoro nie je nič iné otvorené než bary, do hotelu by ma zrejme tiež nepustili a ani by som na to nemal. Tak prečo nejsť sem? Tu ma možno uvítajú vzhľadom na moju orientáciu. A možno nie. Sucho som prehltol a rozhodným krokom som si to namieril ku schodom do podzemného baru. S každým krokom vo mne stúpa stres. Keď som prišiel bližšie zbadal som za hrubým stĺpom elektrického vedenia, ktorý stál tesne vedľa schodov troch chlapíkov, ktorý sa zabávali a pri tom do seba pchali nikotín z cigariet. Sú celkom pohľadní, ale sú poriadne vysokí a majú naozaj pekne vypracované telo. Trochu sa bojím, ale ak okolo nich rýchlo prebehnem, tak si ma nikto nevšime. S týmto plánom som zrýchlil krok, aby som sa mohol postupne rozbehnúť, no skôr ako som dovŕšil onej bežiacej rýchlosti ma niekto zozadu schmatol za zápästie.
"Pozrime sa kto sa nám tu túla po nociach!" Povedal chlap s uchechtnutím, ktorý ma schmatol.
Po chrbte mi prebehol mráz. Jasné, viem sa biť a mám paru, ale tieto stožiare neporazím! Sú to štyria vypracovaní obrovskí chlapi a ja? Ja som proste krpec. Keď si ma všimli aj ostatný chlapíci tak došli ku mne a začali si ma obzerať s pokrivenou tvárou.
"Čo tu pohľadávaš? Je to tu po nociach trochu nebezpečné pre deti, nemyslíš?" zavrčal na mňa chlapík, ktorý stál napravo a upieral na mňa prísny pohľad žlto-hnedých očí. Má čierne vlasy vyčesané dozadu a to mu dodávalo nádych elegantného a mužného samca.
"Prišiel si sa snáď pobaviť, krpček?" Zasmial sa chlap uprostred. Bol z nich najvypracovanejší. Vypadal naozaj divoko a nebezpečne zo svojimi stredne dlhými červenými vlasy s čiernym melírom. Ofinu, ktorá by mu takmer určite padala do očí rubínovej farby mal zopnutú dohora jednoduchou sponou. Fascinovali ma jeho piercingi a náušnice, ktorých mal v uchu plno. Fakt drsné.
"Nebuďte tak zlý!" Zahrozil im muž, ktorí stál naľavo. Potom sa otočil ku mne a ľahko sa usmial. "Stratil si sa? Potrebuješ pomôcť?" s čím sa mierne zohol, aby mi lepšie videl do tváre a pohladil ma po vlasoch. Tento muž nevyzeral prísne ako ten čiernovlasý a ani nebezpečne ako ten červenovlasý. Bol tak jemný a vypadal tak čisto a milo. Má svetlohnedé vlasy stiahnuté do drobného copíku a k tomu vybavenie, za ktoré sa oplatí zabíjať. Nevravím o penisu, ale jeho nádherne azurových očiach. Všetci títo chlapi sú naozaj pekní.
"Ak si sa stratil, tak sa o teba postaráme!" a ruka, ktorá ma doteraz držala za zápästie sa obmotala okolo môjho tela spoločne s druhou rukou. Mierne ma cuklo keď na moju hlavu dopadla brada patriaca k tým rukám. Zavrtel som hlavou aby som sa zbavil záťaže a nado mnou som zbadal tvár ďalšieho z nich. Blond vlasy krátkeho strihu rozstrapatené do ježka. Radostné, ale aj ostré oči zlatej farby rovnako ako tie jeho vlasy. Fascinoval ma aj jeho piercing na pravom obočí. Tí chlapíci sú naozaj nádherný! Ale nemohol som si nevšimnúť jedného faktu. Všetci na sebe majú biele košele zakasané do čiernych nohavíc až na típka s čiernymi vlasmi, ktorý mal modrú košeľu. Červenovlasý a blonďák majú aj čiernu zásteru zaviazanú okolo pásu. Trochu mi to začalo dochádzať.
"Vy." Povedal som zamyslene a zas si ich obzrel. Všetci na mňa upreli pohľad čakajúc, čo zo mňa nakoniec vylezie.
"Vy ste personál tohto baru?" a mierne som naklonil hlavu. Všetci sa nejak zvláštne pousmiali nad mojou jednoduchou otázkou. Mýlim sa snáď?
"To si uhádol škvrňa. To sme." Povedal červenovlasý a trochu pohodil hlavou. Hádam, že to je z toho ako si musí inokedy odhadzovať dlhú ofinu z očí.
"A teraz odpovedaj ty!" Zas ten prísny hlas toho muža s havraními vlasmi. Predstúpil predo mňa a prezeral si ma od hlavy k päte.
Keď som sa nadýchol, že idem niečo povedať tak ma blonďák za mnou pustil. Mám im to povedať? No koniec koncov som sem už prišiel.
"Prišiel som stráviť túto noc v tomto bare. Problém?" Nasadil som pohodový, ale zároveň laškovný úsmev, ktorý často nepoužívam. Pohľad som zostril a poriadne sa vystrel, keďže som sa do teraz krčil k zemi vďaka tomu blonďatému obrovi.
Všetkým po mojich slovách dobre, že nepadli sánky na zem. Až na blonďa, ktorý za mnou hvizdol.
"Robíš si srandu?" zavrčal čiernovlasý.
"Choď domov!" zakričal hneď na to. Smutne som sklonil hlavu.
A čo mám urobiť teraz? Povedať úplne cudzím ľuďom o mojich problémoch? Že celá škola vie o tom, že som gay a rodičia tiež a tak s nikým nevychádzam? Že som sa pohádal s rodičmi a utiekol som z domu a dnes sa vrátiť nechcem? Zrejme by im mňa bolo jedno. Predsa len som len ďalšie blbé pubertálne decko čo sa im tu obšmieta. Ale teraz nemôžem ustúpiť. Musím sa tam dostať!
"Domov? Robíte si srandu, strýko?" uškeril som sa keď som zbadal, že naštvane zareagoval na prezývku strýko. "Keby som sa mohol vrátiť domov tak by ma tu asi ani rodičia nepustili, nemyslíte?" to už som prešiel so sakrasticko-ironického úsmevu a tónu.
"Šteňa, len mi nehovor, že sa nemôžeš vrátiť domov z nejakého vážneho dôvodu!" pípol na mňa zozadu blonďo a chytil ma za ramená. Všetci mali mierne šokovaný výraz. Rukami som odbil Blonďa z mojich pliec a vykročil o krok vpred.
"Trochu som sa pohádal s rodičmi a následne na to som urazene zdrhol z domu. Nepoteším ich veľmi nadlho, pretože sa nevrátim len na jednu noc aby som si utriedil myšlienky. Je to otravné." Celé som to povedal na jeden nádych otráveným hlasom. Nechce sa mi o tom hovoriť s nimi. Ich prekvapené tváre sa pomaly vracali do normálnej podoby.
"Prečo ste sa pohádali?" Spýtal sa starostlivo ten milý modrooký anjel. Povzdychol som a znovu sa usmial svojím pohodovo-laškovným úsmevom.
"Prečo asi? Ak by som chcel niekde len stráviť noc pôjdem ku nejakému kamarátovi. Lenže aj oni ma poslali do riti, keď zistili, že som gay. A to je v podstate ten dôvod prečo to tiež škrípe medzi mnou a rodičmi. Tiež sa dozvedeli toto malé tajomstvo. No a načo by som asi išiel do gay baru? Alebo snáď nevyzerám na gaya?" a s poslednou vetou som sa eroticky zavlnil v panve a dal ruky za hlavu. Všetci boli šokovaný ešte viac než predtým.
"Pch!" zareagoval ako prvý červenovlások. "Ešte je to tu zatvorené, ale za chvíľu otvárame. Budeš tu môcť byť ak chceš, len sa nám nepleť do cesty a zabudni na to, že by sme ti dali alkohol, škvrňa!" Odfrkol a otočil sa k čiernovlasému strýčkovi. Moc som toho nezachytil, ale všimol som si že strýko je pekne naštvaný. Asi bude majiteľom keď nemá bielu košeľu a rozhadzuje tu tak rukami. Ešte som si všimol, že ten červenovlasý tiger prehodil niečo ako, že ma bude mať na svedomí. To je celkom zaujímavé. Zrejme tu dnes budem tráviť noc s týmito zaujímavými fešákmi.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama