Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel 8.

18. října 2013 v 19:59 |  Druhá šanca
Zdravím :3 Dlho som nič neaktualizoval, tak sa ospravedlňujem (písať počas školy nie je žiadna sranda T-T), ale nejako sa mi podarilo napísať tento dielik, ktorý nám odhalí kus Linovej záhadnej minulosti. Snáď sa vám bude páčiť :)
Prajem príjemné čítanie



Lin-kun

Ubehlo pár dní od toho ako sme sa prvýkrát pobozkali. Aby som sa pochválil musím povedať, že som sa pri bozkávaní dostal až do najvyššieho levelu, yay! Ešte teraz si pamätám sladkú chuť jeho úst a jeho jazýček, ktorý neochotne, ale predsa sa preplietol s mojim.

Od vtedy som mu dával len také letmé pusy, za čo ma on aj tak poriadne mlátil. Je trochu smutné, že sa náš vzťah nijak neposunul od toho dňa. Stále to bolo rovnaké. Sem tam pusa, nejaké to osahávanie, sexuálne harašenie, dvojzmyselné narážky...proste normálka ako vždy. Na moju obranu, nemal som veľa času! Všetci učitelia si na mňa zasadli a každý deň ma niekto skúšal.

No a navyše..sa mi ozvali hentí. Aby som každého uviedol do obrazu. Pred pár rokmi som ako panic (správne, PANIC) našiel jeden gay-bar, v ktorom som sa spriatelil s istým "pedofilným" personálom. Ale som im za všetko vďačný, pretože to práve oni ma učili všetko o dotykoch a mužskom tele. O potešení a vášni. Dokonca som tam určitú dobu brigádoval ako tanečník. Chcel som si to proste vyskúšať. No bol som tam známi aj ako zákazník. Stal som sa tam populárnym, žiadaným a svojou bezchybnou technikou a chuťou k sexu som si vyslúžil prezývku: Ultimátny seme. Ten bar je môj rajón a zatiaľ ma nikto o titul nepripravil.

No dlho som sa tam neukázal, lebo som sa zamiloval do Midoriho, takže som nemal dôvod tam chodiť loviť, ale oni sa pred dvoma dňami ozvali, že potrebujú moju výpomoc ako tanečníka, lebo jeden z tanečného tria je po vážnej operácií. No, ale ako povedali, aspoň sa zas ukážem svojím fanúšikom. Už som tam bol pomôcť dvakrát a dnes mám ísť posledný krát. Je piatok a každý vie, že tam budem vystupovať, určite tam bude toľko ľudí, že budú ešte stáť pred vchodom na ulici, aby aspoň nasávali z mojej prítomnosti.

Inak si teraz nerušene sedím na svojej druhej vyučovacej hodine a snažím sa udržať pri zmysloch, aby som z tej fyziky nezaspal. To Midori je na tom úplne inak. Čiperne si všetko zapisuje a pozoruje profesorku, ako by mala každou sekundou spraviť salto. Nechápem ako ho to môže zaujímať. No ďalšia hodina, je hodina matematiky, tak to bude sranda. Nenechajte sa zmýliť. Matika je prkotina na entú a vôbec ma nezaujíma, ale naša profka je zaujímavá. Dokážem sa s ňou hádať aj celú hodinu a baviť tým triedu. Nepoučiteľná.

Je škoda, že už s Midorim nesedím. On sedí na svojom mieste pred katedrou a ja pred tabuľou. Taký zabávač a sedieť úplne vpredu? Asi to nikomu nejde dokopy, ale vpredu mám vždy prehľad o dianí a to je pre mňa celkom užitočné.

Midori

Už sa pomaly končí hodina fyziky čo je celkom škoda, radšej už mám asi iba chémiu. Najhoršie je, že teraz ide byť matika a ako kukám na Lin-kunov diabolský výraz, sľubujúci jej pomstu za štvorku, to nebude pokojná hodina.

Povzdychol som si keď zazvonilo na prestávku.

"Midori?" väčšinou ma chodí cez prestávky otravovať len Lin-kun, ale toto je ženský hlas.

"Um?" podvihol som hlavu a pozrel sa na svoju štedro obdarenú spolužiačku.

"Oi, on ma neignoruje!" Otočila sa dozadu na svoje kamarátky. Ak som to pochopil správne, vravela o mne.

"Potrebuješ niečo?" snažím sa dostať k veci.

"Noo, že ty si sa v poslednej dobe začal viac baviť s Lin-kunom a tak. Je medzi vami niečo?" zamrkala na mňa riasami až ma skoro odfúklo zo stoličky. Čo na to povedať. "Nie nič medzi nami nie je, ale bývam u neho a bozkávam sa s ním."? To by vyznelo blbo, to nemôžem povedať ..ale klamať nie je správne.

"No vlastne.." započul som Lin-kunov hlas a šiestym zmyslom zbadal ako prešiel za môj chrbát.

"Midori je matkou mojich detí!" zasmial sa Lin-kun a objal ma okolo ramien zozadu. Spolužiačky sa zasmiali a mňa akurát tak iba naštval.

"Ty kretén, si myslíš, že chlap môže porodiť deti? A aj keby tak ako, keď si do mňa šulína nezastrčil, o tom snívaj, borče!" uzemnil som ho a na chvíľu bolo v triede hrobové ticho. Na to sa spustila lavína nezastaviteľného smiechu celej triedy. Niektorý spolužiaci ma so slzami na krajíčku poťapkali po pleci.

"Tak teraz si ho sudnal, ako nikto predtým!" poťapkal mi po pleci Kida, ktorý sedáva v lavici za Lin-kunom, jeho dobrý kamarát. Dokonca aj Lin-kun sa smeje. Je to psychouš.

"Utíšte sa deti. Už začala hodina!" zakričala na nás profesorka matiky vo dverách, aby poukázala na skutočnosť, že sme smiechom prekričali aj školský zvonček. Všetci si posadali do lavíc s dobrou náladou pripravení na Linove vystúpenie.

"Ale pani profesorka, bez vás by sme si to ani nevšimli, vy ste ale blesk!" zložil Lin-kun profke akože pochvalu. Znova sa všetci smejú.

"Linn, prosím ťa, postav sa pred tabuľu, niečo mi vysvetlíš." Sadla si ladne za katedru a Lin-kunovi ukázala kam sa má postaviť. Lin sa pobavene zdvihol a prešiel pomaly pred tabuľu kde sa postavil do pozoru a zasalutoval.

"Súdruh učiteľka, čo vás trápi na srdiečku?" spýtal sa Lin-kun vážnym hlasom ako vojak.

"Neustáli hluk s tej vašej opičiarne." Odsekla mu na to profesorka a založila si ruky na hrudi.

"Oh vy rada opičky?" zajasal Lin.

"Nie, prečo?" podvihla obočie.

" Ja len, že keď ste z rovnakého rodu, kmeňa, čalade tak to by ste potom mali pekné rodinné vzťahy!" Zasmial sa Lin milo na čo niektorí popadali zo stoličiek od smiechu. Profke zacukalo v oku.

"Zrazu máš odpoveď na všetko. Zvláštne, že keď odpovedáš tak máš oči vyvrátené do neba a jediné čo vypustíš z úst sú tak tvoje sliny na moje topánky." rozhodí rozhorčene rukami a znova sa všetci smejú. Teraz mi zacukali kútiky. Je pravda, že pri odpovediach Lin-kun furt vypadá akoby spal v stoje.

"Ale Pani profesorka, vaším topánkam prospeje každá zmena. A keď hovoríme o zmene, nepribrali ste?" Zažmurkal Lin riasami.

"Nie, náhodou som schudla! To asi tá sukňa ma robí širšou." Odpovedala rozpačito a začala si sama seba obzerať.

"Ahá takže tá škaredá sukňa sračkovej farby..." odmlčal sa na chvíľu a potom vypadal akoby doňho udrel blesk z čistého neba.

"..presne ako vaše vlasy!" doplnil. S čím sa všetci rehotali na plnej čiare. Dokonca aj ja. To už je na mňa moc! Takto ju ešte nikdy nesundal.

"Lin, bež si sadnúť!" zajačala a ukázala rázne prstom na jeho lavicu.

"Nejačte ako nejaká zmetená baba v turnikete, to by zabilo aj orla v letu." Zahundral Lin s čím sa posadil. To už nikto nevládze. Všetci sme na zemi a lapáme po dychu. Aj ja. Mám z neho dosť. Toto je Lin-kunov obor. Komediant jeden.

Lin-kun

Od matiky to všetko ubehlo rekordne rýchlo. Práve som na ceste domov busom a je tu so mnou samozrejme aj Midori. Keď tak rozmýšľam, celý týždeň odmietal so mnou spať v jednej posteli. Viem, zrejme to pre nikoho nie je normálne, aby dvaja stredoškoláci spali na jednej posteli, ale aby spal na gauči, to nie! Okrem toho som si pred pár dňami všimol ako kričí zo sna. Kvôli jeho rodičom a podarenému bratovi má nočné mori. Je mi ho strašne ľúto a nechcem ho tam nechať spať, ešte horšie to je teraz, keď bývam v noci v bare. Našťastie je toto posledná noc čo tam idem a potom sa nejako pokúsim presvedčiť Midoriho, aby spal so mnou na mojej postieľke.

"Lin-kun, už vystupujeme." Drgol do mňa Midori a a postavil sa zo sedadla a prešiel ku dverám. Urobil som presne to isté a keď vodič zabrzdil, vystúpili sme.

"Mal by si byť úctivejší k profesorom, Lin-kun. Takto sa ti to vypomstí na hodnotení." Prehovoril ku mne počas cesty domov.

"Ale tak by to potom bola nuda. Videl som ťa, smial si sa." Na čo som sa usmial aj ja.

"Som rád, že si sa usmieval a bavil. Si vtedy naozaj rozkošný." Trošku som sa uchechtol a rozstrapatil mu vlasy. Mal som ozajstnú radosť, že sa začína otvárať a že už nie je taký chladný. Bolo to len nedávno, čo žil s tými zmrdmi a nechal sa tyranizovať. Musím mu poriadne ukázať, že život sa dá aj užívať, že môže niekým byť milovaný.

"Smial som sa, lebo si idiot." Usmial sa Midori zasnene. Ja a idiot? Čo to prosím?

"Ale no tak, toľko úprimnosti si snáď ani nezaslúžim."

"Neboj sa, spravodlivo som ti jej dal primerane." Znovu sa zasmial a ja s ním. Som rád, že s ním takto trávim čas. No a možno, že vypadáme ako pár. Nemôžem si pomôcť, ale vždy takto premýšľam. Aké by to bolo, keby sme spolu chodili? Keby mi Midori opätoval city? Myslím, že to sa tak skoro asi ani nestane, keďže ho v minulosti tak trápili a odradzovali od lásky, niečoho čo je pre nás bežné, ale on to predsa nikdy nespoznal. Láska od rodiny, priateľov či láska v romantickom zmysle. Chcem mu z toho dať všetko. Chcem sa staň preňho starostlivou rodinou, spoľahlivým priateľom a aj milujúcim partnerom. Som zvedavý, kedy bude pripravený na to, aby prijal moje pocity. Možno nikdy, možno v tejto sekunde, nemôžem si byť istý ako to dopadne. No aj napriek tomu chcem byť preňho oporou a jeho ochrancom. Veď pre mňa je to tiež prvýkrát, čo skutočne ľúbim. Do teraz to vždy boli len známosti na jednu noc, aby sa môj malý kamarát nenudil. Ach, som zvedavý ako to vydržím teraz. Na Midoriho siahnuť nemôžem, aby som ho nevystrašil a na nikoho iného ani nechcem, lebo ho mám rád. Je to trýznenie, skúška pre moje telo, lenže ja som v tomto slabý. Moje telo si navyklo na pravidelnú rozkoš, a vyžaduje si ju neustále. Často myslím na to, ako si to s niekým rozdávam a preto je to pre mňa také ťažké. O to ťažšie sa mi ovláda v Midoriho prítomnosti, stále mám chuť po ňom skočiť. Som háravý pes. Zrejme by som nemal takto premýšľať keď o niekoho stojím, ale musím si dneska po vystúpení niekoho v bare nájsť, takto to ďalej nepôjde, nemôžem mu ublížiť, nechcem mu ublížiť. Prepáč Midori, zrejme si dneska pôjdem zašukať.

Midori

Teraz sa nachádzam v meste, pred jedným zašitým barom a oči mi tekajú do všetkých strán. Čo tu robím? Posledné dva dni sa Lin-kun vždy v noci niekam vyparil a dnes v škole a cestou zo zastávky bol nezvyčajne zamyslený. Nedalo mi to, sledoval som ho. Mal som v hlave možnosti typu, že pokračuje vo svojej nočnej tradícií, spať s chlapmi alebo niečo na ten spôsob a teraz keď stojím pred gay barom sa mi to zdá byť omnoho reálnejšie. Čo som si myslel, že keď mi povie, že ma má rád, tak prestane z šukaním? To ťažko.

Nesmelo som vošiel dnu a mal som čo robiť aby som sa k tomu dokopal. Dnuka bolo šero a svietili tu neony. Vyzeralo to tu celkom slušne, aj keď tu bol nával. Na pravej strane sa tiahol dlhý bar s pultom a barovými stoličkami a za ním viedla ulička, podľa ceduliek na záchody. Na ľavej strane boli rôzne kožené sedačky so stolíkmi a priamo predo mnou až úplne vzadu bolo pódium ukryté za oponou. Dúfam, že tu hrávajú divadlá a nie je to tu na to čo si myslím. Pred pódiom je tanečný parket a na ľavej strane od pódia je Dj so svojím pultíkom a hudbou. Pred parketom sú ešte stolíky a stoličky pre zákazníkov. Vypadá to tu špičkovo, nikdy by som si nepomyslel, že takto bude vyzerať gay bar. No stojím pri dverách moc dlho a ochranka už po mne divne pokukuje , tak som sa presunul ku baru a usadil sa na barovú stoličku. Ešte chvíľu som sa z tadiaľ obzeral, ale Lin-kun sa mi stratil. Nemôžem ho nájsť keď je tu toľko ľudí. Nechápem prečo, aj keď je piatok večer, nie je ich tu nejako moc? Žeby bolo v našom meste toľko gayov?

"Chlapče, dáš si niečo?" započul som hlas od baru tak som sa na barovej stoličke rýchlo otočil ku zdroju hlasu. Bol to chlapík s tyrkysovými očami a milým úsmevom, barman.

"Em, áno, čo je na výber?" nesmelo som sa usmial. Neviem, či tu majú aj nealko, nie som na chlast.

"Čo tak nejaké mojito bez alkoholu. Môže byť jahodové?" žmurkol na mňa a ja som len prikývol. Kým pre mňa pripravoval nápoj, tak sa so mnou rozprával.

"Čo ty tu tak neskoro, vypadáš celkom mlado, žeby si aj ty prišiel na vystúpenie?"

"Hľadám tu niekoho, ale stratil sa mi v dave. A zas až tak mladý nie som, mám 15! To je dosť, nie? A aké vystúpenie?" Toľko som k niekomu cudziemu snáď nikdy neprehovoril!

"15 je celkom dosť, boli tu aj mladší." Zasmial sa.

"A má tu dnes vystupovať legenda nášho baru, nevedel si o tom? Tak a koho tu teda hľadáš, možno ti budem môcť pomôcť." Usmial sa jemne. Je to anjel!

"No, je to jeden môj..kamarát? Možno.."

" To si mi moc o ňom nepovedal." Zasmial sa znovu.

"No práve s ním na nejaký čas žijem. Je to môj spolužiak. Má dlhé hnedé vlasy- väčšinou v cope a hnedé oči. Neviem ako ho opísať.." odmlčal som sa na chvíľu.

"..proste z neho vyžaruje aura typu -všetkých vás znásilním!-.." rozhodil som rukami na čo sa barman rozrehotal na plné kolo.

"Hej, Drak!" Zavolal na čašníka čo stál blízko.

"Toto je zrejme ten rozkošný kocúrik, o ktorom nám Lin rozprával!" Mrkol na mňa. Oni poznajú Lin-kuna? Ale čo je podstatnejšie...

"Kde je ten rozkošný kocúrik?" a začal som sa rozhliadať ako besný, milujem mačky!

"Hovoríme o tebe, ty budeš Midori, však?" znovu sa usmial barman a čašník za mnou sa rozosmial. Ten čašník vypadá desivo, ale je tak nejak cool, jeho červené vlasy sa hodia k tej jeho prezývke.

"Som, vy poznáte Lin-kuna?" zažmurkal som nechápavo. Žeby bol Lin nejaký stáli zákazník?

"To poznáme, ale asi nebudeme jediný." Zasmial sa hrubým hlasom Drak.

"No hej, vlastne o ňom kolujú po škole drby, že mení chalanov ako ponožky." Myslím, že tým mysleli toto.

"Povedal by som, že tak často ani tie ponožky nestrieda."Zasmial sa noví čašník, ktorý k nám prišiel. Taký namakaný blonďák.

"Ale nemyslel som len to!" povedal rozhorčene barman, ale predsa so slzami v očiach od smiechu. Čašníci sa vševediaco usmievali, len ja som bol akosi mimo.

"Čože prosím?" hodil som po nich nechápavý pohľad.

"Už je čas.." pozrel sa barman na svoje malé hodinky a ukázal prstom k pódiu."

"Páni pozor! Je tu to na čo ste čakali, legenda, ten o ktorom všetci tajne snívajú. Náš vyhlásený ultimátny seme sem prišiel zatancovať len pre nás..." na to sa prestalo tancovať a všetci sa drali ku pódiu, alebo zbystreli a upreli tam svoj pohľad. Ja som sa tam pootočil. Opona sa pomaličky začala zdvíhať a odhaľovali sa holé nohy. Na to začali ľudia výskať.

" Privítajte potleskom nášho Lin-kuna!" aplaus sa začal ozývať celým klubom a keď sa zdvihla celá opona tak ľudia začali s dravým pohľadom hvízdať na Lin-kuna. Počkať...LIN-KUNA?! Čo to prosím do prdele je?!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama