Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel 7.

29. června 2013 v 21:33 |  Druhá šanca
Dlho písaný diel, aj tak by sa to dalo popísať :D Neviem čo dodať k tomuto dielu, aby som veľa neprezradil...no len, že bude veľmi zaujímavý a že Beka (Midoriho sesternica) zohrá v diely veľkú rolu aj keď sa to nezdá ;) Som zvedavý na vaše reakcie :D
Venovanie: tento diel bude venovaný mojej milovanej Okaasan (Nicollet), ktorá je mojou oporou a istým spôsobom ma aj vychováva :D pozdravuje ťa tvoj syn :D my sme ale hybridná rodinka xD vďaka za tú dlhoročnú podporu :)
Prajem príjemné čítanie

Midori
Práve sedím v malej kuchynke pri stole a raňajkujem, samozrejme s Lin-kunom. Je veľmi pekná aj keď je maličká. Ten dojem rodinnej pohody poprieť nemôžem. Len mi je trochu ľúto, že som ešte nikoho z Lin-kunovej rodiny nestretol. Ako som počul, rodičia vždy v sobotu skoro ráno odchádzajú kvôli nejakej práci a jeho starší brat prespáva kvôli projektu u kamaráta. Na raňajky mi Lin spravil praženicu, mám ju rád! Nemával som ju často, pretože mama neznášala, keď sme jedávali také veci. Mal som ju len párkrát, od mojej starkej, ktorá už bohužiaľ umrela. Bola jediná, ktorá sa o mňa zaujímala. Samozrejme s výnimkou Beki, tá tu pre mňa tiež bola vždy. Mal by som jej zavolať a poďakovať.
"Ďakujem za jedlo." Povedal som keď som dojedol a postavil sa aj s tanierom a vidličkou v ruke. Prešiel som k dresu a začal umývať.
"Bolo to výborné." Zamrmlal som si s miernym úsmevom.
"Ach!" vyvzdychol som, keď sa mi niečie ruky obmotali okolo pásu a niekoho telo sa pritlačilo zozadu na môj chrbát. Lin-kun. Rýchlo som zastavil vodu.
"To chce niečo ako poďakovanie!" zvolal Lin víťazne. Otočil si ma a oprel o linku s čím mi svoju ruku začesal do vlasov.
"T-Tak ďakujem?" snažil som sa tváriť nechápavo. No lepšie povedane som ani moc nechápal.
"Hmm..nie je zač." Lin-kun sa nežne usmial a hrozne..až desivo sa priblížil! Bojím sa!
"Žiadny strach." Zas ma upokojivo pohladil po tvári. Jeho dotyky na mňa pôsobili okamžite ako omamná látka.
"Chcem ťa." Zašepkal mi do pier, o ktoré následne tie svoje jemne otrel. Pobozkal ma. Chvíľu som nereagoval, nevedel som ako. Bolo to pre mňa niečo nové, také veci som videl len vo filmoch, či na počítači, ale nikdy ma nikto nepobozkal. Lin-kun je môj prvý. Očervenel som.
"Midori?" po mojej (ne)reakcií ma Lin-kun starostlivo pohladil po ruke. Tie jeho dotyky, ktoré sú tak nežné, akoby to čo drží v rukách bolo z porcelánu. Moja prv á pusa. Je to naozaj nádherný pocit, páči sa mi to, ale nikdy som si nepomyslel, že chlap si vezme môj prvý bozk. Nato som si uvedomil, čo sa tu udialo.
"Veď Lin-kun ma pobozkal!" zanariekal som v mysli. Nie, že by som ho nemal rád, ale toto je moc!
"Ty jeden!" Zakričal som červený až za ušami a vzal do ruky prvú vec čo som pri sebe našiel- panvicu, ktorá mala menšie stretnutie s Lin-kunovou hlavou.
"Jauuu..." chytil sa s bolestným stonom Lin-kun za hlavu a zosunul sa k podlahe.
"Umm, prepáč!" vyhrkol som a rýchlo zdrhol do izby. Já som ho šľahol panvicou! Som ja normálny?! No, stálo to za to, to bolo šupa. Pousmial som sa.
Tak a teraz zavolať Beke, než sa Lin-kun spamätá. Vzal som svoj mobil a vytočil Bekiné číslo. Okamžite mi zdvihla.
"Eh, ahoj Midori! Ako sa ti žije?" v hlase mala previnilý tón. Vedela o tom, že sa s Lin-kunom poznám a čo mi môže spraviť!
"Bekááá.." zavrčal som do telefónu.
"Číslo, ktoré voláte, práve nie je v dosahu. Po zaznení..."
"Beka! Nerob si zo mňa prdel!" prerušil som ju.
"Prepáč, prepáč. Nechcela som ti spôsobiť žiadnu psychickú ujmu." Zasmiala sa.
"Stalo sa.." zamrmlal som si a okamžite nabral svoju červeň v tvári.
"Čože? Čo ti ten úchyl spravil?!" Zakričala Beka do telefónu ako boh pomsty. M-Mám jej to povedať? O m-mojej prvej..p..pu..
"Lin-kun ma p..." nedokážem to vysloviť, je to také trápne!
"PRETIAHOL?!" zajačala Beka.
"NIEE!" zajačal som naspäť.
"Tak čo potom?" vyzvedala, ale ja fakt neviem ako to povedať. Ja viem, po slovensky, ale ja sa hanbím.
"On ma..po.."
"Po-?"
"Pobozkal!" zakričal som. Je to zo mňa vonku.
"Ach, vážne?" zajasala Beka, radostne. Čo je tu tak úžasné?!
"Jop! Nebral na mňa ohľady, hen si ma oprel o linku a začal ma sexuálne obťažovať." Zamrnčal som a hrane popotiahol.
"To je tak kawaii (roztomilé)!" zapišťala.
"Ka- hee?" nerozumiem tým jej japonským slovíčkam.
"No, že je to roztomilé, proste úžasné!" čože?!
"Ale hovno! Čo je na tom úžasné!" vyšlo o mňa hystericky.
"Hovor si čo chceš, ale z toho ako sa Lin-kun správal a čo mi napísal, súdim, že ťa má naozaj rád. Neublížil by ti a nechce ti zle, tak nedramatizuj!"
"V-Veď ja to všetko viem, ale ja nie som gay!" bol som plný rozpakov a v hlave mal zmätky.
"No tak poporiadku, aké to bolo? Tá pusa." Spýtala sa kľudnejšie.
"N-No, bolo to príjemné a zahrialo to.." povedal som omámene a nad spomienkou na ten pocit som sa pousmial.
"No tak zlá správa, mladý, si gay!" zasmiala sa Beka. Hee?!
"Ako to myslíš!" zakričal som a mal som v úmysle pokračovať, ale do izby vtrhol Lin-kun.
Lin-kun
Teda, tak tá rana pekne sadla! Nechodil Midori do nejakého baseballového týmu? Myslím, že som to trochu prehnal. Veď ja veľmi dobre viem, že nie je gay, tak mu to zrejme ani nebolo príjemné. Veď ho osaháva chlap. Je naozaj nádherný a jeho telo ma samé priťahuje, ale nemôžem ho znásilniť! To už by bolo moc! No nič, mal by som sa mu aspoň ospravedlniť za to, ako som naňho vybehol.
Postavil som sa zo zeme a pomaly som prešiel ku dverám izby, ktoré boli uzavreté. Pred dverami som prešľapoval z nohy na nohu. Čo mu poviem? "Prepáč, ale nemohol som odolať"? To ťažko, to by ma znova zložil panvicou. Keď mňa tie zružovelé, sladko-vyzerajúce pery nekompromisne zvádzajú. Proste ho chcem! No...ale zatiaľ si ho nezaslúžim.
"Pobozkal!" započul som spoza dverí môjho sladkého Midoriho. Pobozkal? Hovorí o mne? Viem, že je to neslušné, ale práve som zo zvedavosti nalepil ucho na dvere a odpočúval.
"Ale hovno! Čo je na tom úžasné!" Vypadá to, že s niekým komunikuje, zrejme s niekým volá.
"V-Veď ja to všetko viem, ale ja nie som gay!" už len to posledné slovíčko nasvedčuje tomu, že hovorí o mne a o tej puse. Trpko som sa usmial. Znie naštvane...
"N-No, bolo to príjemné a zahrialo to.." Keby som poriadne nepočúval, prepočul by som to. Zašeptal to nežným a tichým hláskom. Táto veta, patrila mne, však? Bolo to myslené na tú pusu, nie? Ak áno, tak si ani nevie predstaviť, akú šialenú mám radosť. Tá pusa mu bola príjemná. Zahrialo ho to. Inak všimol som si to vtedy na posteli, jeho telo je strašne chladné, zrejme problémy s telesnou teplotou. Musím sa o neho dobre postarať, aby mi nezamrzol. Usmial som sa nad myšlienkou ako ho mačkám v náručí.
Viac som nepočul, lebo som priamo vtrhol dnu so izby. Midori stál uprostred izby a ako som predpokladal, telefonoval. Trhlo ho a hovor ihneď zložil s tichým "ahoj". Následne odložil svoj mobil do vrecka od nohavíc a svoju pozornosť usmernil na mňa.
"Lin-kun, prepáč, že som ťa udrel." Povedal Midori pozerajúc sa do zeme. Usmial som sa. Čo iné mi zostáva, keď sa tvári takto? Ani si nevie predstaviť čo to robí s mojím telom.
"V poriadku, zaslúžil som si to, nie?" zahral som sa, že som telefonát nepočul. Chcem to od neho priamo počuť, ako mu to je príjemné.
"No, nemal si na mňa tak vybehnúť, vyľakal som sa." zamrmlal. Hmm, nepriama odpoveď.
"Prepáč mi to. Zrejme sa ti aj tá pusa zdala byť odporná." Útočím priamo na jeho svedomie a som si toho vedomí! Podišiel som o pár krokov bližšie k Midorimu.
"No, nie, že by bola až taká odporná.." začervenal sa. Je krásne vidieť ho sa červenať, je neuveriteľne roztomilý!
"Takže to nebolo odporné? A aké to teda bolo?" Pousmial som sa nevinne. Hrám sa na nechápavého a snažím sa ho doviesť do slepej uličky. Chcem to počuť! A keď mi to povie, tak potom môžem...
"N-No...ja...myslím..." bol by som mrzutý z toho ako to z neho lezie..ako z chlpatej deky. No, ale za to ako sa tvári mi to stojí.
"Hm?" povzbudil som ho.
"D-Dobré.." aww..ešte chvíľu a neudržím sa.
"Hm? Myslím, že nerozumiem." Natlačil som sa skoro tesne na jeho telo a tvár priblížil k tej jeho. Poposunúť sa o centimeter a zas by som spojil naše pery.
"No, že.." uhoľ môjmu priamemu pohľadu.
"Nebolo to zlé..bolo to d-dobré." Povedal potichu. Moje sebaovládanie a trpezlivosť ide do hája.
"Tak sa potom nehnevaj, ak to zopakujem." S tým som už nečakal na jeho odpoveď či reakciu. Znovu som spojil naše pery. Len jemne, nežne, nechcem ho vystrašiť. Trochu cukol hlavou a zachvel sa, ale neodstrčil ma, to je dobré. Jednou rukou som ho objal okolo pásu a druhú som mu položil na tvár. Odpojil som sa.
"Aké to bolo?" spýtal som sa s úsmevom a stále ho pri sebe držal.
"Hrejúce..." zašepkal do ticha s pohľadom upreným do dola.
"A to je dobré?" zašeptal som mu do uška. Trochu ním trhlo, ale prikývol. Milujem keď je úprimný, ale jeho tvrdohlavá stránka je tiež rozkošná.
"Môžem ešte trošku?" Chcem to zopakovať. Nie, chcem tú pusu ešte o level posunúť. Tie mäkké pery stvorené k poláskaniu. Ešte nikdy mi z pusy nebehal taký príjemný mráz po chrbte. Je to úžasné.
Na moju otázku sa na mňa Midori pozrel. Bol v rozpakoch a... prekvapený? Neviem čo ten výraz znamenal, ale aj tak mi prikývol. Znovu som sa zohol pre ten sladký bozk.
Midori
"Aké to bolo?" spýtal sa ma, keď prerušil pusu. Čo mu mám povedať? Ako ma tým dokonale omámil. Aké hebké a mäkké to bolo? Aké teplo mi prešlo do celého tela? Nikdy som niečo také nepocítil. Fascinuje ma to!
"Hrejúce..." čumel som do dola. Je to jasné, hanbím sa! Ale čo mám robiť? Neviem ako to robí, ale keď sa na mňa tak pozerá, tak mu nemôžem klamať! Dostal ma!
"A to je dobré?" Zacítil som jemný dych pri mojom uchu. Chcem ho od seba odstrčiť, ale nedokážem to. Veď to nie je normálne! Bozkávať sa tu s chlapom a pritom si myslieť, aké to je dobré! Už neviem čo mám robiť, spravil mi taký zmätok v hlave, ako nikto iný. No Ten jeho pohľad, ktorý ma skúma. Nedokážem klamať, mám pocit, že každé moje klamstvo prekukne. No zmohol som sa len na prikývnutie.
"Môžem ešte trošku?" Úplne ma to zaskočilo. Pohľad som uprel do Lin-kunovej tváre. Ako keby som chcel nájsť možnosť úniku, ale jeho hlboké oči mi vypovedali, že možnosť úniku už nie je. Strašne sa mi zapáčili jeho oči, vždy sa mi páčili. Na prvý pohľad krásne, okúzľujúce a hrejivé, ale na druhú stranu plné chladu a smútku. Tým mi pripadajú byť také tajomné. Akoby mal Lin-kun tajomstvo, ktoré ukrýva pred celým svetom. Chcel by som vedieť, čo trápi jeho srdce. Popri jeho hypnotizovaní som prikývol, a než by som o tom vôbec tušil.

Lin-kun sa šťastne usmial a znova ma pobozkal, no tento krát tie bozky boli vášnivejšie a naliehavejšie. Bolo to iné ako predtým. Uždiboval si z mojich pier a ja som nemal šancu sa brániť. Bol to jasný útok na neozbrojeného! Čo mám robiť? Keď ono je to tak dobré, ešte lepšie ako predtým! Zbláznim sa z toho!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama