Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel 6.

29. června 2013 v 21:22 |  Druhá šanca
Tento diel nie je dejovo až tak podstatný, skôr na pobavenie a aby sme sa zasmiali :D dúfam, že sa mi môj zámer podaril a vyčaruje to úsmev na tvári každému ^^
Prajem príjemné čítanie

Midori
Hmm, to šteklí. Čo to je? Pekne to vonia a je tu také teplo. Väčšinou mi býva samému zima a mávam zlé sny, ale teraz mi je dobre. No ták otvor už tie oči! A kedy som vôbec zaspal? Premnul som si oči, aby som ich mohol následne otvoriť. Šteklia ma niečie vlasy a to čo ma hreje. To je-
"Lin-kun?!" čo tu ten robí?! Ako to, že ležíme spolu na jednej posteli a túlime sa k sebe?! A prečo sme len v spodnom prádle?!?!?!?! Dúfam, že nie...
"Zlatíčko..prečo ma takto nahlas budíš?" zívol Lin. No prečo asi?! J-J-Je to divé!
"Prečo ležíme v jednej posteli?! A prečo som len v spodnom prádle?! A nevolaj ma zlatíčko!" To ma fakt zaujíma! Čo sa stalo?
"Ach, miláčik! Aké kruté! Ty si ani nepamätáš čo sa v noci stalo! Hmm bol si taký poddajný.." WHAT THE F*CK?! A-Aký poddajný?!
"Neser a hovor čo sa stalo!" prosím, nech je toto len zlý sen!
"Čo sa stalo? Hmmm.." leží na boku a podopiera sa lakťom o posteľ, aby mal hlavu zdvihnutú a úplne neležal. Nad mojou jednoduchou otázkou si premnul bradu a začal sa škrabkať na hlave na znak premýšľania.
"No predsa sme robili tie -ááh, óóh!- veci" pousmial sa ako neviniatko a to stonanie zvýraznil svojím hereckým, alebo skôr dablérskym talentom. Po chvíľke mi došiel význam tej vety a ja som sčervenal, tuším aj zmodrel.
"To nie je možné, to nie je možné, čo len budem robiť,..." Mrmlal som si svoj nárek popod nos a popri tom som sa držal za hlavu. Ležím na bruchu, takže som sa popri držaní za hlavu podopieral o lakte.
"A musím ti povedať, robil som to bez kondómu, takže sa zrejme staneš matkou mojich detí." Zašeptal keď sa natiahol k môjmu uchu.
"Nieeee!! Som príliš mladý na to aby som porodi-l...Počkať. Ja som chlapec, tak si zo mňa nerob prdel!" Vypustil som. Lin sa začal z chuti smiať, až mu z toho slzili oči.
"Prestaň sa smiať!" a v návale rozpakov a hnevu som mu do tváre šmaril prvé čo som schmatol. Ružový vankúšik v tvare raka, plneného malými guličkami. Lin-kun to nespozoroval a nestihol sa vyhnúť priamej rane. Hneď po dopade na Linovu tvár sa vankúšik natrhol a začali sa z neho vysypávať guličky. Lin-kun sa hneď na to posadil a šokovane s neveriacim pohľadom sa pozeral na potrhaného raka. Prišlo mi to ľúto a chcel som sa ospravedlniť ako sa patrí, no ani som sa nenazdal a Lin kun na mňa škaredo zazrel. Ten hnev v jeho očiach ma tak vydesil, že ma vystrelo do sedu, div som sa nevytrepal na zem. Nikdy som ho nevidel s takým výrazom. Začal sa ku mne približovať aj s tým jeho desivým kukučom a ja som začal panikáriť.
"J-Ja sa ospravedlňujem! Nechcel s-som." Zavzlykal som, schoval som si hlavu za ruky, aby ma prípadná rana nezasiahla do hlavy a silno som privrel oči. Bojím sa, bojím! Určite ma za to zmláti!
Namiesto úderu sa dočkám jemného počechrania mojich vlasov. Stiahnem ruky, otvorím oči, aby som zistil čo sa deje. Lin sa jemne usmieva a hladí ma. Nebol ešte pred chvíľou vytočený?
"L-Lin, ty sa nehneváš?" Zdvihol som pohľad do Lin-kunovej tváre a vzlykal som so slzami na krajíčku.
"Nemám sa prečo hnevať. Ospravedlnil si sa, nie?" povedal pokojne s milým úsmevom. Trochu ma to šokovalo, že sa teraz tvári takto keď pred chvíľkou besnil. Buď je tak vyspelý, alebo naivný idiot. Neviem prečo, ale pri pohľade na neho si tou prvou možnosťou veľmi istý nie som.
"Prepáč mi, vystrašil som ťa?" Pri tej otázke skĺzne jeho ruka na moju tvár a jemne po nej prechádza palcom na znak utišovania. Druhou rukou mi zatiaľ zotrel slzu spod jedného oka. Tak nežný, tak milý. Nemôžem inak než sa na neho iba omámene dívať.
"Neboj sa. Nič sme spolu nerobili. Len si od plaču bol unavený a mne zaspal v náručí. Uložil som ťa na moju posteľ hneď potom, ako som ťa vyzliekol do spodného prádla, aby si nemal oblečenie prepotené. Keď už som bol vyzlečený do treniek aj ja a už som sa chystal ísť si ľahnúť do obývačky zachytila ma za tričko tvoja ruka. Ľahol som si k tebe, prepáč. Nevedel som, že ťa to až tak vykoľají." Pri posledných dvoch vetách sa zatváril smutne a previnilo. Veď mi neurobil nič zlé. Aj keď viem, že mi nič zlé neurobil nemám na to mu to povedať. Povedať mu, že ma bolí pozerať sa naň, keď sa tvári takto.
"Prepáč, že som ťa vystrašil." Dodal a slzu spod druhého oka mi zlizol jazykom a jemnou pusou. Na tvári sa mi začal rysovať červený rumenec a moje zmysli boli na moment otupené. Čo sa to ešte pred pár sekundami stalo? On-On ma- A ja som toho sukničkára ľutoval!
"Nechytať!" a dostal po hlave mojimi malými pästičkami.
"Jaúú! Za to chcem odškodné! Daj mi pusúú!" a už sa začal ku mne naťahovať s našpúlenými perami a roztiahnutými rukami aby ma uväznil v objatí.
"Na to zabudni!" a odtlačím si ho na diaľku mojich rúk.

Lin
"Na to zabudni!" povie a začne sa snažiť ma odtlačiť svojimi ručičkami. Ja ho asi znásilním, ak bude tak roztomilý!
"Kľúúd, iba pusa na ráno!" a pousmejem sa, aby to vyznelo nevinne.
"Ánóó...a potom pusa na dobrú noc, pusa na rozlúčku, pusa na privítanie, pusa pred a po jedle, pusa na záchod a samozrejme nezabudnime na každo-minútovú pusu, nie?" Z jeho hlasu sršela čistá irónia, no mne to veľmi nevadí!
"Áno! Práve prešla minúta! Tak je čas na našu pusuu!" a znova sa po ňu začnem k Midorimu naťahovať. Jemu ruky nepostačia a tak sa začne nahýnať dozadu. Toto sa mi nepáči.
"Pozor, Midori!" Vykríknem ,keď sa mu pošmykne ruka na rohu postele a on začne padať dolu hlavou. Okamžite ho schmatnem za ruku a pritiahnem ho k sebe. V tom návale adrenalínu ho potiahnem kus silnejšie a teraz leží na mne v mojom objatí, s hlavou na mojej hrudi. Midoriho vôňa. Sladká, ale trpká. Tej trpkosti sa budem musieť zbaviť, ak ho budem chcieť ochutnať. Objímem ho o trošku silnejšie, aby som mohol pocítiť nejaké teplo z jeho tela, ale nič. Jeho telo je celé studené. Nevravte mi, že som mu v noci ukradol perinu a jeho odkopal! Moje svedomie to neunesie! Síce teraz som ho z tej postele takmer zhodil...ale zachránil som ho! Takže to sa nepočíta. No nie je možné, aby som ho odsunul z periny. Celý čas som si ho pridŕžal na mojom tele a ja som určite bol po perinou. Žeby bol chorý?
"L-Lin-kun! Pusti ma! Počuješ?!" začne zo sebou Midori v rozpačitosti hádzať. Moja tvár zvážnie a povalím ho pod seba. Midori na mňa prekvapivo hľadí.
"Čo to-" chce už niečo povedať, ale ja som mu zapchal ústa dlaňou a začal druhou rukou nahmatávať hruď. Vytreštil oči a začal niečo mrmlať, ale nič mu nebolo rozumieť, ale aj tak tomu nevenujem pozornosť. Keď som mu zavadil o bradavku tak Midoriho trhlo a ja som na sucho prehltol. Ešte nikdy som toto nerobil. Ruka, ktorá mu väznila ústa sa presunula na jeho neposlušné ruky, ktorými sa snažil brániť, tak som ich pridržal pri tele. Ani neviem, prečo sa chce brániť?
"Čo to robíš? Pusti ma!" Začal hneď kričať, celý červený. Žeby som sa nemýlil?
"Midori, kľud, asi je to pre teba prvý krát. Neboj sa, nebolí to." A jemne som sa usmial a rukou, ktorá nahmatávala Midoriho hruď som začal prehľadávať stolík, aby som našiel istú podlhovastú vec, potrebnú k vykonaniu tejto činnosti.
"Čo to hovoríš?! Ja nechcem!" Začal sebou trhať ešte viac. Žeby sa toho bál? Ale ja si to robím sám a nebolí to. No toto je prvýkrát čo to robím niekomu inému. Midori to asi ešte nerobil, keďže mal takých rodičov.
"Mám to, tu je to! Keď ti to tam strčím tak to musíš poriadne zovrieť, dobre?" pousmejem sa a dám mu jemnú pusu na čelo. Midori pevne zovrie oči a trasie sa.
"Prečo...to robíš?" spýta sa roztrasene. Chudáčik, ale raz to muselo prísť.
"No, robím to preto, aby si sa potom cítil lepšie." Na to mu už aj začnú tiecť slzy. Bolí ma ten pohľad, no musím to urobiť. Niet cesty späť!
"Tak a je to. Len tam ten teplomer podrž, aby sme zistili či si chorý." Povedal som, keď som mu zapichol teplomer pod pazuchu. Bol som v šoku, keď som mu nahmatával hruď. Mal pretrhovaný dych a zrýchlený tep. Dúfam, že naozaj neochorel.
"He?" Roztvoril oči do široka a pozrel sa na teplomer.
"Tým ti zmeriam teplotu. Zdalo sa mi, že máš nejak chladné telo. Asi si ešte nič také nerobil, keďže máš tak nezodpovednú rodinu. Len kľud, nebolí to, nie?" a hrejivo som sa usmial aby som ho trošku utešil. Na moje počudovanie Midoriho hlava sčervenala až sa z neho parilo a elektrický teplomer mi ukaroval error. Čo sa deje? Dostal horúčku? To nie! Čo budem robiť? Ešte som sa o chorého nestaral!
Midori

"Midori! Midori!" počujem tlmene Lin-kunov hlas a letmo cítim ako so mnou trasie. Č-č-č-č-č-čo ma to napadlo?! Že do mňa bude strkať v-vibr...ah! Mám toho dosť! Cítim sa ako v cvokárni! Možno tam aj skončím po spolužití s týmto nevinno-perverzným idiotom!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama