Táto stránka sa venuje yaoi tématike, čo je vzťah medzi dvoma mužmi (niekedy- dosť často- nevhodné pre deti)! Ak sa vám to hnusí, tak to prosím nekritizujte v komentároch! Vďaka :)

Diel 5.

27. června 2013 v 23:41 |  Druhá šanca
Neviem si pomôcť, ale tento diel sa mi veľmi páči :D Prvky zvrhlosti, komédie, drámy, ale aj romantiky :) Dúfam, že sa aj vám bude tento dielik páčiť..dal som si na ňom záležať kvôli istej momentke... ;)

Prajem príjemné čítanie


Midori
Už nejakú chvíľu nehybne sedím v Lin-kunovej obývačke. Lin mi pred asi takou polhodinou povedal, že tu mám počkať a zatiaľ sa z izby na druhej strane chodby ozývajú hrozné zvuky. Pred pár minútami to vypadalo, že niečo rozbil. Urobilo to taký rachot, že jeden by mal pocit, že tá izba je keramická dielňa a Lin-kun spustil domino efekt. Avšak predstaviť si pána kasanovu ako sedí za hrnčiarskym kruhom je celkom komické. Je mi trápne sa tu niečoho dotýkať, alebo tu pobehovať, tak si to tu iba obzerám. Táto obývačka je vymaľovaná žltou farbou, čo je veľmi príjemné a vzbudzuje to pocit tepla. U nás nič také nebolo. Bol som rád, že u nás nebola každá izba vymaľovaná do čierna. Všetko tam bolo pochmúrne, ale zároveň podľa matky "veľmi moderné". Možno, ale ja som si tam aj tak pripadal ako v márnici. Táto miestnosť je o dosť menšia ako obývačka v byte kde som býval. My sme mali takto veľkú kúpeľňu. Nie som rozmaznaný, takže s niečím takým nemám problém. Mám rád útulné veci a okrem toho, je cítiť z tohto bytu rodinnú pohodu. Mimochodom, kde je tak dlho? Trochu sa o neho bojím. Z tej izby vychádzajú vážne divné zvuky. Nebolo to práve vrieskanie opíc?! Tak a dosť! Ja sa začínam naozaj báť! Postavil som sa a pomaly som išiel smerom ku dverám z kadiaľ tie zvuky idú. Zastavil som sa v polovici chodby, či si to predsa nerozmyslím a či fakt chcem vedieť čo sa tam deje. Zavrtel som hlavou aby som striasol pot, ktorý bol vyprodukovaný strachom a postúpil som o jeden krok, keď sa zrazu tie dvere rozleteli.
"Midori!" Vybehol Lin-kun z dverí. Vypadá akoby práve podstúpil vojenský výcvik. Rozcuchané vlasy, celá tvár zašpinená, potrhané oblečenie a celý spotený. Aj navzdory tomu sa Lin veselo uškiera. Je to debil?
"Tu si Midori! Prepáč, že to tak trvalo. Musel som si trochu popratať izbu a zohnať buldozér je o tomto čase veľmi náročné." Povedal s vážnou tvárou. Nedalo mi to a začal som sa smiať. Fakt je to idiot!
Lin
"Fajn, hotovo!" Povedal som si keď som položil na posteľ načechraný vankúš.
Oprášil som si ruky a šiel po Midoriho. Táto izba je vážne veľká, ale musím sa o ňu deliť s bratom. Je to blbec, ale ako ja si ani on moc neprace, ale chápe moje súkromie. To, že - chápe moje súkromie- znamená, že keď si sem na noc dovediem nejakého miláčika tak sa odprace spať do obývačky zo slovami "Na buzíkov sa tu pozerať nebudem!". Vždy keď rodičia so mnou uvidia nejakého chlapca vo dverách tak na mňa zazrú, ja sa usmejem a myknem plecom no a oni sa iba od zúfalstva usmejú, pretočia očami a mávnu rukou. Nejak si už na to zvyknúť museli. No pointa je, že ja ani brat moc nemáme radi upratovanie a tak to tu potom aj vypadá. Keby Midori videl ten bodrel, tak by si asi vzal tašky a zdrhol.
"Midori!" Hrdo som otvoril dvere pripravený ísť po Midoriho do obývačky. Potom som zrazu zbadal Midoriho v polovici chodby ako si ma obzerá.
"Tu si Midori! Prepáč, že to tak trvalo. Musel som si trochu popratať izbu a zohnať buldozér je o tomto čase veľmi náročné." Trochu som zavtipkoval s vážnou tvárou. Nejak som tušil, že po mojich slovách by mi Midori povedal niečo ako "Si blbý?", ale toto som vôbec nečakal. Midori sa začal od srdca smiať. To je prvýkrát čo ho vidím sa usmievať. Som z toho úplne mimo a som si takmer na 100% istý, že naňho zízam. Je naozaj rozkošný, presne ako som si myslel. To je zlé. Naozaj zlé!
"M-Midori. Ja si pôjdem dať sprchu." Myslím, že to bolo po dlhom čase čo som sa začervenal. Trochu som sa ukľudnil, aby som mu mohol vysvetliť čo a ako.
" Zatiaľ sa môžeš ubytovať v mojej izbe a vybaliť si. Čo je moje je aj tvoje tak môžeš čokoľvek využiť, ale je to aj izba môjho staršieho brata. Ten sa vráti neskôr, tak sa zatiaľ neboj. Čo sa týka, že nevieš ktoré veci sú moje a ktoré bratove, tak ti iba poviem, že moje veci sú prevažne všetky na pravej strane. Čo je vlastne jedno. Kľudne používaj aj bratove veci. Mne to neva." Prívetivo som sa usmial. Midori iba prikývol, otočil sa a vzal si tašky. Keď už s nimi šiel okolo mňa zastavil som ho za zápästie a on sa na mňa pozrel. Bol trochu mimo no a mne to nedalo a musel som ho pohnevať.
"Ak chceš môžeme si dať spoločnú kúpeľ." Povedal som flirtujúcim tónom a priklonil som sa k jeho ušku.
"Ale máme malú vaňu tak sa budú naše nahé telá o seba trieť." Zašeptal som zvodne. Midori sa začervenal a ovalil ma taškou.
"Tak tomu kúr, že nie! Viem na čo myslíš, ty perverzák!" vyštekal sa na mňa a zabuchol sa v izbe. Takže to nevyšlo. Usmial som sa polovičným úsmevom s jedným zdvihnutým kútikom a presunul sa do kúpeľne. Midori len sa neboj. Raz ťa donútim stonať moje meno. Uškeril som sa, zhodil zo seba oblečenie a rozpustil si vlasy z gumičky. Potom som sa venoval sprchovaniu a možno aj niečomu inému.
Midori
Idiot, idiot, idiot, idiot, idiot, idiot!!! Má on vôbec nejaké zábrany? Zjavne nie! Ach, keby sa teraz nesprchoval tak by som za ním šiel a ešte mu tou taškou dal. Tak sa hanbím. No nemôžem sa teraz tým zaoberať. Tašky som si položil na posteľ na pravej strane izby. Predpokladal som, že podľa Linovích pokynov bude jeho. Medzi posteľou a oknom je stolík s počítačom a kopou papierov. Na druhej strane je to rovnaké, teda až na tie papiere. Po bočných stenách sú okrem toho ešte skrine modrej farby a vedľa dverí je skrinka s knihami a úplne navrchu je položená klietka s farebným papagájom. Izba je svetlomodrej farby. Je to studená farba, ale pekne ladí. Je to tu naozaj pekné. Trochu ma lákalo sa pozrieť na tie papiere na stole. Z vrchu tej kopy som jeden vzal a otočil ho aby som sa mohol pozrieť na jeho obsah. Ostal som stáť s vyvalenými očami. Nemohol som tomu proste uveriť! Nevypadá na to. Do rúk som bral ďalšie a ďalšie papiere a prezeral si ich. Boli to kresby. Boli pekné a boli animované. Lin má rád anime? Je to trochu divné. Nevypadá na to, že by kreslil a už vôbec nie na to, že by pozeral anime. Je to tak trochu roztomilé. Roztomilé. To som si prestal myslieť v tom momente keď som do rúk vzal papiere s veľmi necudným obsahom. Gay p-porno obrázky v animovanom prevedení? A je ich tu veľa! To sa dalo od Gaya čakať, ale toto je až moc! Toľko e-erotických kresieb. Huh tento je celkom pekný...ČO TO TREPEM! Mal by som sa začať vybaľovať! Rýchlo som tie papiere poukladal a začal sa prehrabávať v taškách. Veci som si tu nejak poukladal, ale oblečenie som si v taške ešte nechal. Na to sa potom Lin-kuna spýtam. Už mi tu zostali iba hygienické potreby, ktoré by mali ísť do kúpeľne. Postavil som sa pred dvere s malou taštičkou a už nejakú chvíľku nepočujem vodu takže asi skončil. Jemne som zaklopal.
"Už si?" Poviem hlasnejšie, aby ma Lin-kun na druhej strane dverí počul.
"Podľa toho čo~" povedal Lin koketne. Ja ho nakopem, úchyl jeden!
"Vysprchovaný, ty kretén!" Zakričal som značne naštvane. A čudujete sa mi?
"Ach, áno, aj to." A potom sa uchechtol. Zabijem ho.
"Vstupujem." A otvoril som dvere. Oproti mne stál ku mne chrbtom otočený Lin-kun a bol úplne nahý. Stál vedľa vane a prehraboval si vlasy. Potom sa na mňa pootočil s miernym úsmevom.
"Čo potrebuješ?" Jednoducho sa spýtal. Dostal ma. Jeho rozpustené vlhké vlasy, mokré telo, zvodný pohľad a keď sa k tomu pozriem nižšie na jeho...asi sa červenám.
"J-Ja prepáč, že ruším. Iba som ch-chcel...Chcel som si sem uložiť veci!" Nejak sa zo mňa vysypalo. Lin-kun sa ku mne otočil celý a keby som sa naňho pozeral mal by som určite dobrý výhľad. Strašne som sa hanbil. Tak trápne! Ale prečo ma to tak trápi? Veď nie som žiadny buzík a Lin je chlapec tiež ako ja. Tak prečo sa červenám?
"Kľudne, ale najskôr sa na niečo spýtam." Touto vetou upútal moju pozornosť. Pozrel som sa naňho a ani neviem ako už stál tesne pri mne. VEĎ NIE JE OBLEČENÝ!
"Prečo sa takto tváriš, Midori?" šepol a zohol sa nado mnou. Chcel som ustúpiť dozadu, ale zastavila ma práčka. Práve ľutujem, že táto kúpeľňa nie je tak veľká ako v bývalom byte! Stojí tak tesne blízko a ja cítim na koži jeho dych.
"No a ako sa t-tvárim?" Povedal som rozpačito. Je to divná situácia.
"Tváriš sa naozaj rozkošne. Tvoj pohľad ma začína vzrušovať." Zavrnel mi do ucha a ja som sa zachvel. Nestíham. Čo sa to tu deje?
"Prosím, teraz ma nebi." Zašeptal a jemne mi olizol ucho. Ja som na to híkol a privrel oči.
"Máš citlivé uši? Zaujímavé." Usmial sa a celý sa na mňa natlačil. Cítil som jeho teplé telo na mojom studenom. Po jeho pokožke pomaly stekali kvapky a moje oblečenie tiež začalo byť mokré. Začal sa mi jeho údom otierať o rozkrok a ďalej mi olizoval uško. Sem tam ho jemne hryzol. Čo je to za pocit? Cítim sa divne a začínam vydávať divné vzdychy. Moje srdce. Srdce mi bije ako splašené. Prečo ho nechávam robiť tak trápne veci?
"Začínaš tvrdnúť a to ťa len trošku dráždim na ušku. Je to tým, že máš citlivé uši alebo tým, že ťa vzrušuje pohľad na moje telo a moja rozpálená koža na tvojej? Si tak nezbedný chlapec." Uškeril sa a jazykom mi prešiel po krku. Ja som slasťou vzdychol a Lin sa pre seba trochu zasmial. Potom mi vopchal nohu medzi moje nohy a stehnom ma začal dráždiť v rozkroku. Rukou som si zakryl ústa aby som nevzdychal nahlas. Je to tak trochu príjemné. Mám ho nechať pokračovať? Nie! Nie to nie je správne! Nemôžem sa nechať pretiahnuť chalanom! Nedám svoju prdel len tak niekomu!
"Nerob zo mňa čúzu! Nikomu nohy rozťahovať nebudem! Tak odstúp!" zakričal som a odstrčil som ho. Nenechám sa tu osahávať nejakým perverzákom! Lin sa na mňa pozrel trošku prekvapene dalo by sa povedať a potom sa smutne usmial so stále prekvapenými, ale už aj vydesenými očami.
"Ja-Prepáč mi to. Neviem čo to do mňa vošlo. Proste si ma začal vzrušovať a ja som sa nemohol udržať." Keď to hovoril, tak sa previnilo pozeral do zeme.
"Nechcel som ti ublížiť, prepáč." A jemne pohladil moju tvár. Bojím sa ho.
"Nedotýkaj sa ma!" a odstrčil som jeho ruku. Lin-kun vyzeral ublížene.
"Prepáč mi. Viem, že je to divné stať sa obeťou homosexuála, keď sám si hetero. Muselo to byť pre teba nechutné. Mne samotnému je zo mňa zle keď viem, že sa ti stalo niečo zlého a ja ti to len zhoršujem." Toto ma zaskočilo. Naozaj na mňa tak veľmi myslí?
Lin
"Nerob zo mňa čúzu! Nikomu nohy rozťahovať nebudem! Tak odstúp!" zrazu Midori zakričal a odstrčil ma. Bol som z toho mimo. Ja z neho nechcem robiť kurvu a nechcel som mu ublížiť. Čo to robím? To mám spermie aj namiesto mozgu? Som idiot.
"Ja-Prepáč mi to. Neviem čo to do mňa vošlo. Proste si ma začal vzrušovať a ja som sa nemohol udržať." Povedal som popravde. Cítim sa previnilo.
"Nechcel som ti ublížiť, prepáč." Dodal som a pohladil som Midoriho tvár, aby som ho trochu ukľudnil. Namiesto toho vyzeral vydesene. Naozaj som ho vystrašil.
"Nedotýkaj sa ma!" a odmietol moju ruku. Som vážne hlupák. Midoriho mám chrániť. Áno túžim sa ho dotýkať a som perverzák od prírody, ale s tými citmi, ktoré k nemu chovám by som sa mal snažiť starať sa o neho s láskou. A okrem toho, je hetero. Musím mu pripadať odporný.
"Prepáč mi. Viem, že je to divné stať sa obeťou homosexuála keď sám si hetero. Muselo to byť pre teba nechutné. Mne samotnému je zo mňa zle keď viem, že sa ti stalo niečo zlého a ja ti to len zhoršujem." Chcem aby mi aspoň trošku veril. Midoriho vystrašená tvár sa zmenila na zaskočenú. Potom sa pozrel za seba a celý červený mi podal uterák ktorý bol za ním na práčke. Ja som ho vzal a pochopil som, že by bolo vhodné si ho obviazať okolo pásu.
"Nie je to tak, že si myslím, že si nechutný. Homosexuálovia mi nevadia. Pravda, je to divné byť obeťou, a-ale nijak si mi neublížil. S tým, že si ma nechal u seba si ma zachránil inak by som už dávno bol..stratený." Je ku mne milý. Viem, že je to len kvôli tomu, že je mi vďační za bývanie, ale nejak sa začať musí. Trochu ma trápi jeho posledná veta. Ako stratený? Čo sa mu naozaj stalo?
"Mám na teba otázku. Možno ich bude viac, ale najskôr sa oblečiem. Čo ty na to?" Pousmial som sa a ukázal na časť tela zakrytú len uterákom. Midori sčervenal a odsúhlasil to vášnivým prikyvovaním. Uchechtol som sa a šiel som do izby. Skriňu s oblečením mám na ľavej strane izby na rozdiel od ostatných vecí. Neviem prečo. Prešiel som ku skrini, otvoril ju a vytiahol som biele tričko malým nápisom -the gazette-, modré potrhané rifle, spodné prádlo a hodil som si to na seba. Midori zatiaľ hanblivo stál vo dverách izby a čakal kým s prezliekaním skončím. Keď som si navliekol tričko tak som mu zamával nech vojde. On pricupital dnu a posadil sa na posteľ.
"Takže sa môžem začať pýtať?" Midori iba prikývol.
"Ako si prišiel o domov a súvisí to s tým ako ťa zbili?" išiel som priamo na vec aj keď viem, že tie otázky môžu byť pre neho bolestivé. Bez toho, ale nemôžem nijak konať a budem z toho úplne mimo. A to nemám rád. Midori váhal a vypadá to, že nevie či mi to môže povedať. Myslím, že ho to naozaj trápi. Kľakol som si pred ním a chytil ho za plece.
"Neboj sa a povedz mi to. Nemusíš sa hrať na silného a bezcitného ak ťa niečo trápi. Už som ti to povedal. Nech sa stane čokoľvek, ochránim ťa." A jemne som sa usmial. Midori sa mi pozrel do očí a sklopil zrak. Potom mi začal rozprávať jeho príbeh.
Midori
Moje trápenia. To aký som mal život a to čo sa mi stalo v poslednej dobe. Všetko o mojej striktnej výchove a o tyranií. O mojich rodičoch a bratovi. A aj to čo sa stalo v posledné dni. Všetko som povedal niekomu kto je pre mňa prakticky cudzí. Zatiaľ čo som mu všetko rozprával bol som smutnejší a smutnejší, ale nevedel som ako na to všetko reaguje Lin-kun, pretože som sa stále len pozeral do zeme. Za celý čas čo som rozprával Lin nepovedal ani slovo a ani sa nevypytoval. Keď som dorozprával mal som slzy na krajíčku a čakal na Linovu reakciu. Lin sa postavil a chytil ma za zápästie, aby si ma pritiahol do objatia. Bol som trochu šokovaný, ale nevzpieral som sa. Bolo to tak hrejivé.
"Mám ťa rád. Budem ťa chrániť, rozmaznávať a starať sa o teba s nehou. Už viac nezažiješ takú bolesť. Nenechám nikoho, aby ti ublížil." Povedal a zaboril svoju hlavu do mojich vlasov. Č-Čo to práve povedal? Ja som asi nejak mimo, ale zdalo sa mi, že mi povedal, že ma má r-...
"Zažil si niečo hrozné. Ak ti je z toho smutno kľudne plač." Toto na mňa už doľahlo, plakal som a prvýkrát som plakal pred niekým iným. V rukách som držal Linove tričko a vyplakával sa mu do náruče. Jeho hrejivé ruky ma hladili po chrbte. Všetko bolo také zvláštne a iné.
"Už je dobre. Som tu." Povedal takmer nepočuteľne a ešte viac zovrel objatie. Cítil som sa konečne milovaný.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama